MAMA TO ZARIADILA

Veľmi úpenlivo som sa modlila k Panne Márii za svojho syna. Mal ísť na vojnu. Bolo to ešte v čase komunizmu. Práve vtedy brali všetkých chlapcov do Afganistanu a odtiaľ väčšinou dovážali matkám už len truhly, alebo psychické a fyzické kaliky. Môj syn mi rozprával:

Matka Božia, Zachráň ma!“

Vedelo sa, že v našom okolí sa potuluje akýsi zabiják, ktorý podrezuje ženám krky. V tom čase som mala tri malé deti a bola som vdovou. Bol večer, deti som už uložila do postele a žehlila som prádlo. Vtom sa nečakane otvorili dvere a v nich stál muž s nožom v ruke.

TRI „ZDRAVAS’ MÁRIA“

Boli to dvaja priatelia – Milan a Peter. Milan sa zasvätil Panne Márii a od tej chvíle sa denne modlil tri „Zdravas’ Mária“ ako prejav úcty k svojej Matke Panne Márii. Peter žil svetským spôsobom života, zviedol ho alkohol. Milan napomínal svojho starého priateľa, že by sa mal obrátiť,

BOŽE, TY SA POSTARÁŠ O VŠETKO

Stalo sa to pred niekoľkými rokmi, keď som ešte študoval na vysokej škole. Jedného dňa ma poprosil priateľ, aby som mu požičal peniaze, že by rád vzal na duchovné cvičenia deti, ktoré si to nemajú za čo zaplatiť. Uvažoval som po ľudsky: „Momentálne mám peniaze, ale potrebujem ich na obal na herbár, ak ho tohto týždňa neodovzdám, nedostanem zápočet z botaniky.“ Potom som sa zastavil: „Pane Ježišu,

Tona zemiakov za malý krok viery

Môj ocko bol vždycky variaci, ale nebola to živá viera. Jeho rodičia mali ešte praktickú vieru, ale postupne ju stratil a žil „normálne“, ako i iní ľudia. Mali sme polia a nie vždy dobrú úrodu. Mnoho sme sa napracovali, ale výsledok bol slabý. Prišla nejaká choroba, škodcovia, alebo sucho. Iní to riešili tak, že kupovali postreky, ale tie boli veľmi škodlivé pre pole, pre zeminu.

KEĎ SOM SA PRESTAL MODLIŤ, CELÉ NOCI SOM NEMOHOL SPAŤ

František sa mi po telefóne priznal, že spočiatku sa modlil sv. hodinu, ale potom prestal a to kvôli televízoru. Keď sa prestal modliť sv. hodinu, celé noci nespal, a keď zaspal, tak až nadránom a iba na niekoľko hodín. Začal sa znovu modliť sv. hodinu a teraz spí celú noc bez prebudenia. Tak cez telefón sme obaja chválili Pána, že nás vyučuje a koná také veľké veci v našich životoch.

František

MZ V NEMOCNICI

Vo februári 1999 som ležala v nemocnici v Trebišove na očnom oddelení. Mala som tam spolupacientky jednu z Višňova a druhú z Borše. Tá pani z Višňova sa veľmi rada modlila, čo som zistila počas dňa. Keď prišiel večer, modlila som sa sv. hodinu. Oni ma len pozorovali.

Na druhý deň som tej pani z Višňova navrhla, aby sme sa modlili sv. hodinu spolu.

MODLITE SA, LEBO VÁS CHCEM VYPOČUŤ

Denne sa cez svätú hodinu modlíme za spoločenstvo mužov v našom meste. Doma sa modlíme svätú hodinu spoločne – celá rodina. Ja, moja sestra a mama chodievame na stretnutia a duchovné cvičenia do blízkeho kláštora sestier. A ocko vtedy zostáva doma sám. Aj on by chcel, aby sa mohol stretať a spoločne modliť s inými chlapmi. Ale zatiaľ v našom mestečku nikoho nemá, kto by sa z chlapov chcel modliť.

„NEVIETE SA MODLIŤ, TAK PRACUJTE, ale ja sa musím modliť aj za vás.“

Môj manžel s dospelým synom začali šomrať, že sa stále len modlím. Sami sa však do modlitby nehrnú a ani sa im nechce obracať k Bohu a meniť svoj zabehnutý štýl života. A tak som im jedného dňa povedala: „Neviete sa modliť, tak pracujte, ja sa musím modliť i za vás.“ A to pomohlo.

JEŽIŠ MENÍ ŽIVOT OD ZÁKLADU

Svet bol pre mňa šedý, nezaujímavý. Nemala som vôbec chuť žiť, ani prekonávať nijaké prekážky, nič ma nebavilo, nič sa mi nechcelo. Hospitalizovali ma na psychiatrickom oddelení. Manžel ma všade vozil, staral sa o mňa, ale ani to mi nedodávalo nijakej chuti do života.

Dotkla sa neba…

Na naše spoločenstvo sa obrátila s prosbou jedna pani, ktorú stretávame každý večer na sv. omši. Jej manžel je vážne chorý na srdce a ona sa oňho stará. Teraz však jej dlhodobejšia, neúspešne liečená choroba prerástla do vážneho stavu a ona nás poprosila o modlitbu za uzdravenie. Večer som sa začala Pána dopytovať, či je Jeho vôľa, aby sme sa za jej uzdravenie modlili a v Svätom písme som otvorila stať o modlách.

Obetovať svoj životný štýl

Volám sa Petra a mám 26 rokov. Hneď potom, čo som sa o modlitbových strážach dopočula, začala som sa modliť. Moja modlitbová stráž mi neustále pripomína, kto je Ježiš a načo som tu ja. Stala sa mojím životom pre môjho milovaného Spasiteľa. Spôsobila úplnú premenu v mojom živote. Dala mi náplň, priestor na žitie vzťahu s Ježišom, pocítila som konkrétnu zodpovednosť za spásu ľudských duší.

KEĎ MOBIL NEPOMȎŽE

Rozhodla som sa ísť na duchovné cvičenia do kláštora sestier. Môj syn už bol na podobných duchovných cvičeniach v kláštore bratov a veľmi si prial, aby som šla i ja. Bol ochotný ma odviezť aj sto kilometrov autom, len aby som šla. V deň, keď som mala cestovať, sa situácia začala komplikovať a syn sa musel zdržať v práci.

NAMIESTO ZÚFALSTVA VĎAKA

V odpustovom chráme v Ľutine kľačala asi 60 ročná žena. Bolo vidieť, že prežila veľkú bolesť a z tejto bolesti vyvierala modlitba. Upínala svoj zrak na obraz Matky Božej, ktorý je súčasťou veľkého ikonostasu. Keď som sa za ňu krátko pomodlil, prišla mi myšlienka, aby som s ňou nadviazal rozhovor, že Boh mi dá skrze ňu poučenie a povzbudenie.

NEMOŽNO STANOVIŤ DIAGNÓZU? TAK TO JE DUCHOVNÁ ZÁLEŽITOSŤ.

Mala som veľké problémy so zdravím a môj lekár vyvodil záver, že ide o rakovinu a je potrebná chemoterapia. Povedal, že nemôže presne stanoviť diagnózu, ale myslí, že to pomôže. To bol pre mňa varovný signál: „Stop! Ak nemôžete presne stanoviť diagnózu, je to duchovná záležitosť. Najprv budem robiť pokánie, modliť sa a postiť a potom uvidím, či prídem“ – povedala som rozhodne lekárovi.

BOH DOPUSTIL TIETO ŤAŽKOSTI, ABY…

Bolo to v pondelok. Mali sme stretnutie kresťanských študentov na chodbe internátu, lebo v študovni bolo stretnutie jogínov. Modlili sme sa a spievali, chválil Pána Ježiša a On vylieval svojho Ducha na celý internát, kde sme žili. Boh dopustil tieto ťažkosti, aby sme mohli viacerým spolužiakom svedčiť o živom P.Ježišovi. Chvála mu za to. Za necelý rok nás na chodbe chválilo Boha okolo 30.

PRAVDA JE NIEKEDY TVRDÁ, ALE OSLOBODZUJE

V jednej knihe som čítal o takomto obraze dnešnej cirkvi a dodalo mi to silu oddeliť sa od strachu a odhodlane kráčať za Kristom v dnešnom svete: Démonická armáda bola taká veľká, že sa rozprestierala všade, kam som len mohol dohliadnuť. Bola rozdelená do divízií a každá z nich niesla inú zástavu (prápor).

MODLITBA ZJEDNOCUJE

Bolo to v júni 1998. Náš duchovný otec bol na rekolekciách na Slovensku. Keď sa odtiaľ vrátil, podelil sa s nami so svojimi dojmami a začal sa modliť modlitbový zápas. Opýtal sa nás, či by sme sa nechceli doň zapojiť. Keďže sme o tom nič nevedeli, vysvetlil nám, o čo ide. Za krátky čas boli obsadené všetky hodiny. Boli to predovšetkým ženy, členky Apoštolátu modlitby.

Dobrá rada nad zlato

O vojenskej službe som počul, až na niekoľko výnimiek, len samé negatívne veci. Napriek tomu som bol presvedčený, že Pán odo mňa vyžaduje práve toto, aby ma mohol očistiť od môjho svojvoľníčenia, tvrdohlavosti a spoliehania sa na seba a svoje schopnosti.

Pre hlúpe smetie sme sa pohádali!

Bolo sme doma štyria. Rodičianeboli obrátení, len formálni kresťania a my dve so sestrou, ktoré sme už dostali milosť osobne odovzdať svoj život Pánu Ježišovi. V ten deň sme sa so sestrou veľmi snažili, aby rodičia boli spokojní, i za cenu, že sa nebudeme modliť, že im budeme pomáhať a tak bude v dome pokoj. A práve v ten deň sa rodičia veľmi pohádali.

BOH SA MI DAL SPOZNAŤ

Ako som cestoval okolo sveta ako „surfár“, zažil som skúsenosť s Bohom. Mal som nehodu pri potápaní a asi 15 minút som bol v nemocnici prehlásený za klinicky mŕtveho. Počas tohto času som sa najprv ocitol v temnote ale potom som bol z Božej milosti vzatý do Božej prítomnosti. To, ako som stál v Jeho prítomnosti a viac a viac som Ho spoznával, radikálne zmenilo môj život.