KEĎ MOBIL NEPOMȎŽE
Rozhodla som sa ísť na duchovné cvičenia do kláštora sestier. Môj syn už bol na podobných duchovných cvičeniach v kláštore bratov a veľmi si prial, aby som šla i ja. Bol ochotný ma odviezť aj sto kilometrov autom, len aby som šla. V deň, keď som mala cestovať, sa situácia začala komplikovať a syn sa musel zdržať v práci. Uspokojoval ma, že ma odvezie hoc aj neskoro v noci. Do kláštora sme pricestovali pred jedenástou hodinou večer. V oknách sa ešte svietilo. Obaja sme si vydýchli, nemusíme ich budiť. Zazvonili sme, no nik neotváral. Totiž sestrám sa pred niekoľkými hodinami pokazil zvonček pri bráne a to tak, že niekedy zvonil a niekedy nie, takže to ešte nestihli podstrehnúť. Syn obvolal všetkých známych, len aby som sa nejako dostala „dnu“. Ale v kláštore nemajú telefón, a tak sa známi pýtali známych, ako sa tam dostať, no východisko sme nevideli. Začali sme sa modliť a v duchu prosiť P.Ježiša, aby sa v tejto situácii oslávil. V tom čase sa sestry modlili modlitbové stráže. Keď o jedenástej sestra skončila svoju stráž, prišla jej myšlienka, ísť sa pozrieť na hviezdy, rozjímať o Božej veľkosti a všemohúcnosti, v tú noc bola veľmi jasná obloha. Keď vyšla pred dom, uvidela naše auto a tak nám otvorila. Pochopili sme, že o všetko, čo je Božie, sa vedie v duchovnej oblasti neviditeľný boj. A vtomto boji mobily nepomôžu, ale modlitba je vždycky účinná!
Helena, 40 rokov
