Obetovať svoj životný štýl
Volám sa Petra a mám 26 rokov. Hneď potom, čo som sa o modlitbových strážach dopočula, začala som sa modliť. Moja modlitbová stráž mi neustále pripomína, kto je Ježiš a načo som tu ja. Stala sa mojím životom pre môjho milovaného Spasiteľa. Spôsobila úplnú premenu v mojom živote. Dala mi náplň, priestor na žitie vzťahu s Ježišom, pocítila som konkrétnu zodpovednosť za spásu ľudských duší. Vo svojej prvej modlitbovej stráži som sa vyžalovala svojmu Pánovi: „Pane Ježišu, niektorí končia s týždeň svojich stráži a s falošnou „úľavou“ sa zbavujú Tvojho sladkého jarma… znova sa strmhlav vrhajú do priepastí pokušení sveta… Vidím, že dôvod je jediný – neochota obetovať Ti to najcennejšie, totiž svoj životný štýl! Vyhasla ich „prvá láska“! Nechávajú ťa, Pane, samého pred rozhodujúcim súbojom o záchranu nesmrteľných duší… Ach, aká škoda! Aká len je slabá tá Božia armáda…“ A vtedy som si s bolesťou spomenula a Ježišovi vyznávala mnohé svoje zlyhania – koľkokrát som zaspala, nechcela, nedokázala sa zaprieť… A pritom pred svojím obrátením som často šla zo sobotňajšej diskotéky domov až v nedeľu ráno… Samozrejme, potom som celú nedeľu prespala (vrátane sv. omše, kde som bola prítomná iba fyzicky). A na nejakú modlitbu cez týždeň som si spomenula, iba keď som mala pred nejakou skúškou…
A práve v tej chvíli bolesti nad svojou úbohosťou som zrazu pocítila v srdci istotu: „Je mnoho tých, ktorí vytrvali a nevzdali sa.“ Vtedy zrazu, akoby ožili predo mnou slová Biblie: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi. Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu.“ (Zjv 7,14b-17) Pane, naozaj pravdivé sú tvoje slová!
Petra, 26 rokov
