Pre hlúpe smetie sme sa pohádali!
Bolo sme doma štyria. Rodičianeboli obrátení, len formálni kresťania a my dve so sestrou, ktoré sme už dostali milosť osobne odovzdať svoj život Pánu Ježišovi. V ten deň sme sa so sestrou veľmi snažili, aby rodičia boli spokojní, i za cenu, že sa nebudeme modliť, že im budeme pomáhať a tak bude v dome pokoj. A práve v ten deň sa rodičia veľmi pohádali. Vytiahli všetko za posledných 10 rokov, všetky bolestné situácie. Zdalo sa to neriešiteľné. Nastala u nás tichá domácnosť, bolo tak dusno, že sa nedalo dýchať. Ja so sestrou sme šli na nákup a boli sme veľmi radi, že môžeme ísť von. Cestou sme robili pokánie: „My sme vinné, mali sme sa viac modliť, nerobiť čo sa nám zachcelo, ale hľadať Božiu vôľu a plniť ju. Ani neuspokojovať požiadavky rodičov len tak po ľudsky, ale všetko robiť z lásky k Bohu. Boli by sme ešte horšie na tom, keby sme sa nevedeli modliť a odpúšťať.“ Potom sme prosili o pokoj medzi našimi. Lebo podobné napätia niekedy trvali i niekoľko dní, ba i týždeň. Keď sme otvorili vchodové dvere, stáli tam obaja rodičia s úsmevom na tvári a previnilým tónom hovorili: „Pre hlúpe smetie sme sa pohádali!“ To bola lekcia pre nás dve.
sestry Mirka a Slávka
