Dobrá rada nad zlato

O vojenskej službe som počul, až na niekoľko výnimiek, len samé negatívne veci. Napriek tomu som bol presvedčený, že Pán odo mňa vyžaduje práve toto, aby ma mohol očistiť od môjho svojvoľníčenia, tvrdohlavosti a spoliehania sa na seba a svoje schopnosti.

Prvá noc a prvý deň na vojne bol pre mňa šokom. Ďalších 30 dní (prijímač) u pohraničiarov bolo skutočne náročných po fyzickej aj psychickej stránke. Tu nastáva určitý zlom a ak človek nechce prijať „zákony väčšiny“, tak musí sa mať o čo oprieť. Jediná možná cesta je živá a pravidelná modlitba. Ďakujem Pánovi Ježišovi a Panne Márii za tento dar. Už niekoľko mesiacov som sa modlil sv. hodinku a v kasárňach nebol dôvod na váhanie. Zvrhlosti na izbe sa nedali počúvať a keďže jediné voľné a tichšie miesto bola chodba, na nej prebiehali moje chvály, vďaky, odprosovania a prosby. Bol to požehnaný čas. Pán ma zahŕňal svojou milosťou, odvahou vydávať svedectvo vyše 100 vojakom a netrvalo dlho, poslal mi aj spolubojovníka v modlitbe. Samozrejme bolo veľa situácií, ktoré som nezvládol a padol som (reptanie, nenávisť, hnev, súdenie). Ďakujem však Pánovi za Jeho školu sebazáporu a za túžbu po modlitbe, ktorú mi vkladal do srdca. Tá ma zachránila.

Milan