Tona zemiakov za malý krok viery
Môj ocko bol vždycky variaci, ale nebola to živá viera. Jeho rodičia mali ešte praktickú vieru, ale postupne ju stratil a žil „normálne“, ako i iní ľudia. Mali sme polia a nie vždy dobrú úrodu. Mnoho sme sa napracovali, ale výsledok bol slabý. Prišla nejaká choroba, škodcovia, alebo sucho. Iní to riešili tak, že kupovali postreky, ale tie boli veľmi škodlivé pre pole, pre zeminu. Ockovi sa takéto spôsoby zdali zlé. Jedného dňa sme savracali z omše, ocko nás odviezol autom domov a povedal, že sa za chvíľu vráti. Neskôr nám rozprával, že obišiel všetky naše polia, pokropil ich svätenou vodou a pri každom sa krátko pomodlil a prosil od Boha požehnanie pre úrodu. Toho roku sme museli dobudovať ešte 2 pivnice na uskladnenie úrody. Boh je vo svojom požehnaní nekonečne štedrý. Všetky zemiaky sa dokonca nezmestili do pivnice a tak sme ich mali na dvore. A keď prišli silné mrazy, ocko zavolal všetkých susedov, aby si z nich vzali, lebo ich nemáme kde uskladniť. Od nás Boh čaká iba dôveru a malé kroky viery!
Ján
