„NEVIETE SA MODLIŤ, TAK PRACUJTE, ale ja sa musím modliť aj za vás.“
Môj manžel s dospelým synom začali šomrať, že sa stále len modlím. Sami sa však do modlitby nehrnú a ani sa im nechce obracať k Bohu a meniť svoj zabehnutý štýl života. A tak som im jedného dňa povedala: „Neviete sa modliť, tak pracujte, ja sa musím modliť i za vás.“ A to pomohlo. Môj syn sa začal modliť hodinu modlitbovej stráže. Ešte nemá silu prestať fajčiť a má mnoho iných zlých zvykov, ale rozhodol sa Bohu dať 1 hodinu denne v osobnej modlitbe. To začalo meniť jeho život. Moje presviedčanie a poúčanie neurobili to, čo niekoľko hodín modlitby. Raz sme boli na poli a starší syn sa vysmieval mladšiemu, že už ho „mama spracovala“. Práve sa blížila hodina jeho modlitbovej stráže. Čakala som, čo z toho bude. Či bude mať silu a pokoru postaviť sa proti tomu. Odkedy sa pravidelne modlí svoju hodinu, Boh mu naozaj dáva silu. Svojmu staršiemu bratovi odpovedal: „Ty sa z modlitby a našej mamy nevysmievaj, ja sa modlím i za teba, keď ty sa nemodlíš.“ Nechal prácu na poli, šiel do auta a tam sa celú hodinu modlil a potom sa vrátil a pomáhal nám ďalej. Videla som, že to bola sila Ducha svätého, ktorá z neho urobila svedka Ježiša Krista. On robí zo slabochov a zbabelcov svojich odvážnych svedkov.
Zuzana, 50 rokov
