Kto miluje Ježiša, neľutuje nočné bdenie
Už 16 rokov sa modlím modlitbovú stráž. Väčšinou to bolo od 2,3 či 4 hodiny ráno.Tento mesiac sme sa striedali a ja som vstávala na stráž o 23.00. Jednej noci mi bolo veľmi ťažko sa prebrať, kľaknúť si a začať sa modliť. Už som si myslela, že tento boj prehrám a budem sa modliť len tak povrchne, aby som to nejak vydržala do konca hodiny, keď mi prišlo na myseľ: “Otvor si túto knihu a čítaj.“
AK VÁS ZAVOLAJÚ NA MODLITBU, TREBA ÍSŤ
Priateľka z môjho spoločenstva ma zavolala, aby som sa šla s ňou pomodliť. Nechcelo sa mi a tak som sa vyhovorila na to, že mám mnoho práce, že mama nie je doma a som na všetko sama. Cítila som, že tá práca by sa dala odložiť a že sa vyhýbam Božiemu hlasu, ktorý ma volá. Šla som domov a začala prať, aby som si zaspokojila svedomie.
Mama zomiera. Čo pre ňu môžem urobiť?
Zavolala moja známa. Zdvihla som, ale nik sa neozýval. Chvíľu som čakala a potom sa ozvala: „Si tam? Potrebuješ čosi?“ Na druhom konci bolo ticho. „Potrebuješ modlitbu? Máme sa za teba pomodliť?“ Tu sa ozval plač a hlasom plným bolesti i nádeje odpovedala: „Áno. Mama zomiera. Čo ešte môžem pre ňu urobiť?“
MODITBA V ROZHODNOM OKAMIHU
Sme modlitbová skupina, modlíme sa skoro nepretržite už takmer dva roky. Často som si kládla otázku, či sa vôbec dobre modlíme. Totiž ovocie našich modlitieb sme doteraz nevideli tak výrazne. Napriek tomu sme sa modlili a modlíme sa ďalej. Niekedy je to i trochu ťažké, ale to ide, Pán nám dáva silu.
„AK SA PÁN CHCE NAD NIEKÝM ZMILOVAŤ…“
„Ak sa Pán chce nad niekým zmilovať, dá iným túžbu modliť sa za neho. Preto treba vedieť, že keď prichádza túžba za niekoho sa modliť, to sám Pán sa chce zmilovať nad dušou a s láskou počúva tvoju modlitbu.“
starec Sylván
KTO NEVYZNÁ MOJE MENO…
Milujem svoju nebeskú Matku Pannu Máriu. Toto svedectvo sa týka ponaučenia, ktoré som zažil presne podľa slov Pána Ježiša: „Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov“ (Lk 9,26).
MODLITBA – KĽÚČ K POZNANIU BIBLIE
Z dnešnej modlitbovej stráže som mal túto skúsenosť: Modlím sa základné pravdy, vnímam to, že Ježiš je môj Spasiteľ, a že On je mojim Pánom. Keď som vošiel do Božej prítomnosti – uvedomil som si, že Boh ma vidí, opakoval som v mysli slovo „Ježiš“ a vnímal som, že On ma teraz očisťuje z hriechov, ktoré mu dávam. Potom som Mu ponúkal problémy a dával svoj život.
NAŠA UČITEĽKA ETIKY JE DOBRÁ, ALE…
Malá Vierka má 5 rokov. Jej rodičia sa nedávno obrátili a snažia sa svojich 5 detí vychovávať vo viere. Ocko vodí Vierku do spoločenstva detí pri kláštore sestier, kde sa každú druhú nedeľu učí spoznávať a milovať Pána Ježiša. Na jednom takomto stretnutí po spoločnom hlasnom pokáni detí, povedala Vierka sestre, ktorá sa im venovala: „Naša učiteľka etiky je dobrá, ale nevie sa modliť «effata», len Otče náš a Zdravas Mária.“
Ježiš počuje modlitby detí
V našom spoločenstve sme zažili ako Pán vypočul úprimnú modlitbu detí. Jedna naša členka mala problémy so srdcom. Ocitla sa v nemocnici a na spoločné stretnutia chodila už len jej 12 – ročná dcéra. Na nutnú operáciu možnú len v zahraničí nebolo v rodine peňazí. Helenka v úprimnej detskej prostote prosila Boha a verila v Jeho pomoc.
HODINU NEVYDRŽÍM
Keď som sa mal zapísať do modlitbovej skupiny, váhal som, či to zvládnem, lebo predstava hodinu sa modliť bola pre mňa veľmi ťažká. Hodinu nevydržím. Na prvýkrát som vydržal 40 minút, ale aj tak som sa zapísal. Teraz som rád, pretože modlitba mi dáva pokoj do srdca a vymedzenie presného času ma naučilo vernosti v modlitbe.
Vlado, 25 rokov
Boj viery a sila požehnania o 21. hodine
Už pár rokov ma pobolievali kolená. Lekári nezistili žiadnu chorobu, žiadne zmeny, len trochu opúchali, navonok bolo takmer všetko v poriadku. Vtedy som ešte verila Bohu, že On vie, čo robí a všetko, čo robí je dobré. No postupne sa bolesť stupňovala. Nie v intenzite, ale trvala takmer stále, keď som stála, kľačala, sedela, ba i keď som ležala.
MUSÍŠ SA PRAVDIVO MODLIŤ, VTEDY NEZBLÚDIŠ!
Môj starší syn sa dlho nechcel obrátiť k Bohu. Mnoho som sa za neho modlila, postila, prosila Boha, aby sa zmiloval. Aj som mu hovorila, ale on nechcel počúvať. Tak som sa napokon už len modlila a mlčala, dávala Bohu túto bolesť a starosť. Jedného dňa odo mňa syn poprosil moje knihy (Čítam len literatúru, ktorá vedie k Bohu a on to vie.).
POCÍTILI SME NEŽNÚ BOŽIU STAROSTLIVOSŤ
S manželom sme boli za prácou v Poľsku. Jedného dňa sme šli do práce pešo. Kráčali sme dosť dlho. Už bol takmer obed a my sme ešte nič nejedli. Kúpiť si niečo nebolo kde a ani veľmi za čo. Kým sme kráčali, v srdci som hovorila s Pánom Ježišom. Povzdychla som si:,,Pane, ja som taká hladná…” A o chvíľu sme dostali papierový sáčok.
Obrátenie „vzornej“ rodiny
Pochádzam z 5- člennej rodiny. Všetci o nás tvrdili, že sme vzorná „kresťanská“ rodina. Áno, „vzorná“, ale iba v úvodzovkách. Navonok bolo všetko dobré, ale vo vnútri to bolo jablko plné húseníc a kazu. Keďže moji rodičia študovali teológiu, bolo pre nich veľmi ťažké niečo prijať. Duchovná pýcha zapúšťala v nich hlboké korene.
Boli to dni pokánia
Začal sa mi na istej časti tela zberať hnis a stále sa to zväčšovalo a opúchalo to. Keď sme zatelefónovali lekárke, povedala, že je potrebné ísť do nemocnice – rezať a vyčistiť ten hnis. Veľmi som sa bála. V duchu som prosila Pána Ježiša, aby sa nado mnou zmiloval, aj som plakala a uvedomila si: viem, že je to za moje hriechy, za moju pýchu.
PANNA MÁRIA UPROSILA BOHA, AJ KEĎ SME SI TO NEZASLÚŽILI
Bolo to pred 15 rokmi. Jedného dňa zazvonil telefón na byte, kde sme bývali v podnájme s niekoľkými spolužiačkymi, pretože sme študovali v meste vzdialenom 80 km od rodného mesta a na internáte nebolo dostatok miesta. Volala mamka a sestra, hlas sa im tirasol a cez slzy hovorili: „Ocko zomiera, príď čo najskôr domov.“
AKO SAŠKO BOJOVAL S VÝBUŠNOU POVAHOU
Malý Saško si nevedel dať rady so svojou sestrou Vitalinou, keď bola zlá. Jeho otec bol vojak z povolania a kvôli práci odišli žiť ďaleko, až do Murmanskej oblasti v Rusku. Saško neľa nepočul o Bohu. Jedno leto pricestovali navštíviť svojich príbuzných a Saško bol pár dní so svojou mamkou na duchovných cvičeniach.
„DIEŤATKO DÝCHA SVOJIMI PĽÚCAMI“
Pribehol k nám oblečený ešte v pracovnom, celý ustarostený p.Sergej. Jeho sesternica čakal dieťatko a teraz ju v ťažkom stave odviezli so silným krvácaním do nemocnice. Prosil o modlitbu. Hneď sme sa šli modliť bojovú modlitbu (pol hodiny) a po modlitbe sme si otvorili toto Božie slovo: „On dáva všetkému život, dych i všetko.“ (Sk 17,25)
„Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu…“ Ef 5,20
Unavené sme cestovali s kamarátkou z púte. Pršalo a bola búrka. Asi v polovici cesty sa náš autobus pokazil, a preto sme chceli stopnúť iný. Jeden sa k nám približoval. Bol prázdny a dokonca taký moderný. Kývali sme na šoféra, ale on nereagoval.
ON DÁVA VŠETKÉMU ŽIVOT I DYCH
Bolo 22.00 hod.večer, keď pri dvrách nášho domu zazvonil zvonček. Šli sme otvoriť. Bol tam ustarostený pán Sergej, ktorý nám často pomáhal s opravami domu. „Mám veľkú prosbu: Práve odviezli do nemocnice moju sesternicu. Čakala dieťatko. Silne krvácala. Operovali ju. Dieťatko má len 1,2 kg, ale zachránili ho, no obaja sú vo veľmi krotickom stave na ARE. Prosím pomodlite sa za nich.“
Byť otvorenou bráničkou
Už viac rokov sa modlím za obrátenie mojich rodičov a stále akoby sa nič nedialo. Skôr ešte horšie – sú viac a viac proti. Občasné zájdenie do kostola by mi tolerovali, ale každý deň? A čítať Božie slovo a modliť sa … (?) – to je fanatizmus (!!!). Svoj názor mi často a výrazne dávajú najavo. Modlím sa za nich a Pán ma povzbudzuje. Na modlitbe mi ukázal našu „rodinnú pevnosť“.
