Obrátenie „vzornej“ rodiny

Pochádzam z 5- člennej rodiny. Všetci o nás tvrdili, že sme vzorná „kresťanská“ rodina. Áno, „vzorná“, ale iba v úvodzovkách. Navonok bolo všetko dobré, ale vo vnútri to bolo jablko plné húseníc a kazu. Keďže moji rodičia študovali teológiu, bolo pre nich veľmi ťažké niečo prijať. Duchovná pýcha zapúšťala v nich hlboké korene. Moje obrátenie nastalo vďaka veľkej Božej milosti a spoločenstvu na VŠ- internáte. Doma veľmi ťažko prijímali myšlienku odovzdať všetko Pánovi Ježišovi. Ale Pán to riadil a postupne všetko pripravoval. Najprv to bola sestra. Zapojili sme sa do modlitbového zápasu. Rodičia nám to tolerovali, ale nič viac. O vlastnej modlitbe nechceli ani počuť. Stále som cítila bolesť nad tým pokrytectvom, ktoré u nás vládlo. Počas dvoch rokov som sa ani nedostala na duchovné cvičenia. Ale dnes, aj keby som celé dni chválila Pána za to, čo urobil v našej rodine, bolo by to stále málo. Brat, potom čo nastúpil na strednú školu, otvoril sa hudbe – rockovej.  Povedal mi: „Všetko, čo je napísané v „Duchovnej žumpe“ (časopis o rôznych negatívnych prúdoch, okultizme a pod.), prijímam, ale to o hudbe nie!“ Ocitol sa na charizmatickej konferencii vo Zvolene. Prvý deň všetko ignoroval, dokonca chcel ísť domov. Po prednáške otca Eliáša o škodlivosti rockovej hudby nastalo u neho také obrátenie ako u Šavla na ceste do Damasku. Všetci sme videli, že to už nie je „starý“ brat, ale úplne iný. Začal mať úprimný vzťah k sviatostiam, hlavne k Eucharistii, kazety s rockovou hudbou vyhodil. Zničil materiály o okultnej hre „Dračí doupě“ a bez zábran rozprával o všetkom svojím kamarátom. V tom čase ale nastalo v našej rodine  obdobie veľmi bolestného neporozumenia zo strany mamky. Všetci súrodenci sme prežívali chvíle skúšky. Pán nás v prorockom slove povzbudil a žiadal od nás obete: sebazápory a modlitby. Brat mi bol povzbudením, keď som videla s akou vierou všetko odovzdal Panne Márii. A Pán sa oslávil aj tentokrát. Ten boj už dávno predtým vyhral. Mamka s bratom a so sestrou boli na duchovných cvičeniach a Pán Ježiš ich obdaril darom jazykov. Teraz už nie je problém modliť sa svätú hodinku a televízor v tom čase už nezapíname. Nie je problémom spoločne sa pomodliť o 9.00, 12.00 a 15.00 hod. Spomenula som 4 členov rodiny,  a ocko? Modlitba a obrátenie, ktorým nás obdaril Pán stali sa povzbudením pre neho. Rozhodol sa prísť na duchovné cvičenia a zapojil sa modlitbového zápasu. Je to veľký deň, zázrak, ktorý Pán učinil v našej rodine. On zúrodnil naše modlitby, bolesť a súženia a oslávil sa. Náš dom sa stáva domom modlitby a ja chválim a ďakujem Bohu za túto milosť.

Ľubica, 23 rokov