„Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu…“ Ef 5,20

Unavené sme cestovali s kamarátkou z púte. Pršalo a bola búrka. Asi v polovici cesty sa náš autobus pokazil, a preto sme chceli stopnúť iný. Jeden sa k nám približoval. Bol prázdny a dokonca taký moderný. Kývali sme na šoféra, ale on nereagoval. V prvej chvíli sa nám chcelo šomrať, ale potom sme si spomenuli, že Bohu máme ďakovať za všetko-príjemné i nepríjemné-tak sme sa to učili v nedeľnej škole. Chcelo to istý sebazápor, ale povedali sme:”Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že nám ten autobus nezastavil.” O nejaký čas nám zastavil iný autobus-starý a hrdzavý, ale my sme boli radi, že sa vezieme. Prešli sme pár kilometrov a zrazu nemôžeme veriť vlastným očiam: na kraji cesty stojí ten moderný autobus celý čierny. Udrel doň blesk a celý zhorel. Vtedy sme pochopili, ako nás Pán Ježiš zachránil. Veď čo by bolo s nami, keby nás vtedy vzal?! Naozaj musíme Bohu ďakovať za všetko, aj keď mnohokrát tomu nerozumieme

Oľa,15 r.