AK VÁS ZAVOLAJÚ NA MODLITBU, TREBA ÍSŤ
Priateľka z môjho spoločenstva ma zavolala, aby som sa šla s ňou pomodliť. Nechcelo sa mi a tak som sa vyhovorila na to, že mám mnoho práce, že mama nie je doma a som na všetko sama. Cítila som, že tá práca by sa dala odložiť a že sa vyhýbam Božiemu hlasu, ktorý ma volá. Šla som domov a začala prať, aby som si zaspokojila svedomie. Zapla som práčku a pomedzi to využívala čas prácou v záhradke. Tu sa mi prihovorila suseda. Začali sme spolu hovoriť, až som zabudla na pranie i na to, že sa mi napúšťa horúca voda. Prešli dve hodiny, keď som sa spamätala. Bežala som do domu a … bol to prejav Božieho milosrdenstva, že sa nestalo nič horšie, iba kotol pracoval naplno, ale umývadlo stačilo odviesť všetku vodu, takže sme neboli „vytopení“ ako som čakala. Pochopila som, že Boh nás vyučuje s láskou. Namiesto dvoch hodín neužitočného klebetenia som sa mohla pomodliť. Tak som premárnila tento čas. Odpusť mi, P.Ježišu! Ďakujem Ti, za Tvoje nežné vyučovanie. Teraz už viem: „Keď ma zavoláš na modlitbu, treba ísť!“
Terezka, 23 rokov
