Boli to dni pokánia
Začal sa mi na istej časti tela zberať hnis a stále sa to zväčšovalo a opúchalo to. Keď sme zatelefónovali lekárke, povedala, že je potrebné ísť do nemocnice – rezať a vyčistiť ten hnis. Veľmi som sa bála. V duchu som prosila Pána Ježiša, aby sa nado mnou zmiloval, aj som plakala a uvedomila si: viem, že je to za moje hriechy, za moju pýchu. V duchu som odprosovala P.Ježiša. Hovorila som: „Pane, viem, že je to spravodlivé, zaslúžim si to, ale zmiluj sa nado mnou.“ Spolu so sestrami sme sa modlili bojovú modlitbu za moje uzdravenie. A v tú chvíľu sa rana otvorila, hnis vytiekol a nastala úľava. Plakala som od radosti, že P.Ježiš nás vypočul a zmiloval sa nado mnou. Potom sme ešte raz volali k lekárke, prosili ju o ďalšiu radu, čo s tým. Naznačila liečenie. Po čase, keď sme jej oznámili výsledok, povedala, že je to zázrak, že ani lekárom sa väčšinou nepodarí doviesť to do takého stavu. P.Ježiš ma úplne vyliečil. Prosila som ho, aby úplne vyšiel ten stržeň, ktorý bol príčinou toho hnisu. A On ma vypočul, všetko vyšlo! Samozrejme, boli to dni pokánia a modlitieb. Takže aj keď sa vám prihodia fyzické ťažkosti, aby ste si spomenuli, čo máte robiť. Boh je nekonečne dobrý. A čaká len naše pokánie a skrúšené srdce.
S.R.
