BOH RIADI NAŠE KROKY
Po víkende sme sa chceli v nedeľu večer vrátiť z chaty domov. Už sme boli prichystaní, ale nečakane vznikol problém, ktorý nám nedovoľoval odcestovať, ako sme plánovali. Modlili sme sa za vyriešenie tejto ťažkosti, ale nič sa nedialo. Potom sme si spomenuli, že Božie slovo hovorí: „Za všetko ďakujte!“. Všetci sme robili pokánie (veď často sú to naše hriechy, ktoré sú prekážkou, aby Boh mohol vypočuť naše modlitby) a potom sme spolu ďakovali Pánovi, že síce tomu nerozumieme, ale Pán Ježiš má určite nejaké riešenie i na túto situáciu.
LEKÁR DUŠE I TELA
Pred dvomi rokmi mi kvôli prievanu prechladol nerv na šiji a skrivilo mi tvár. Nemohla som normálne hovoriť, usmiať sa, ani jesť a piť. Bolela ma celá šija. Lekár mi predpísal infúzie, ale nezlepšilo sa to. Pri čítaní Božieho slova som prečítala: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.“ (Jk 5,14-16)
BEZ MODLITBY VIAC K LEKÁROVI NEPÔJDEM!
Počas niekoľkých rokov sa u mňa periodicky opakovali problémy s jedným zubom. A stomatológovia s tým vždy niečo urobili. Keď som šla zase s tým istým zubom k zubnej lekárke, najprv som sa za ňu pomodlila, aby jej Pán Ježiš dal múdrosť, ako má liečiť moje zuby. A Pán vypočul moju modlitbu: Duch Svätý jej dal „svetlo“, v čom bola jednoduchá príčina problémov so zubom.
„PANE JEŽIŠU, ZASTAV DÁŽĎ…“
Keď som s niekoľkými ženami cestovala na modlitbové stretnutie, svietilo slnko. Všetky sme sa obliekli naľahko, pretože bolo leto, a nikde ani najmenšieho náznaku, že by malo pršať. Nikoho ani nenapadlo vziať si so sebou dáždnik. Cestou sa však počasie začalo meniť. Nebo zatiahli čierne mraky a nastala prietrž. Keď sa autobus blížil k cieľu našej cesty – ku kostolu, kde malo byť modlitbové stretnutie, všetci sme sa obávali, čo bude, keď vyjdeme z autobusu, pretože žiadny suchý odev na výmenu nikto z nás nemal. Bolo nám jasné, že premokneme do nitky.
PROSTE A DOSTANETE
Večer ma začal bolieť chrbát. Mám s tým často problém, hlavne keď spím. Nadránom to býva najhoršie, ale niekedy ma bolieva aj cez deň. Bolesti sú dosť nepríjemné, často prejdú do bolesti hlavy. Práve bola šiesta hodina večer a v modlitebnom zastavení sme opakovali slovo života: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.” (Jn 16, 23-24)
„BUĎTE AKO DETI”
Bola som so svojou maminkou a malým 4-ročným synom v meste. Onedlho bol Šimonko hladný a kedže sme ešte potrebovali ísť do obchodného centra na nákup, tak sme zašli do jedálnej časti a maminka nám kúpila plnené rožky. Keď sme sa najedli a vstali, že pôjdeme ďalej, synček sa postavil, prežehnal sa, poďakoval Pánovi Ježišovi za to, že nás nasýtil, a znovu sa prežehnal.
„BOH SA MA DOTÝKA CEZ TIE PIESNE!“
S manželkou a synom sme sa autom vracali z duchovných cvičení. Jedna naša dobrá známa nás poprosila, či by sme ju cestou nezobrali domov z kúpeľov. Práve v ten deň sa jej končila liečba. Je veľmi chorá a sama by to autobusom nezvládla. Tak sme sa naplnení Duchom Svätým z duchovných cvičení vybrali za ňou. Keď nastúpila do auta, po krátkom zvítaní, nás začala „oboznamovať“ so všetkými príkoriami, ktoré v kúpeľoch zažila. Postupne sa to gradovalo a duch reptania akoby začal „vytláčať“ Božieho Ducha.
„NEPLAČ! PÁN JEŽIŠ ŤA MÁ RÁD!“
V čase komunizmu ma chodili zastrašovať pracovníci ŠtB, kvôli tomu, že sme sa v našom dome potajomky schádzali na modlitbu. Raz, keď ku mne znova jeden z nich prišiel a dlho ma vypočúval, po jeho odchode padla na mňa neopísateľná tieseň a veľmi som plakal. Vtedy Pán Ježiš poslal ku mne moju trojročnú vnučku a tá mi povedala niečo, čo som potreboval počuť: „Deduško, neplač! Pán Ježiš Ťa má rád!“
MOHLA SOM BYŤ UŽ NA VEČNOSTI
Pred dvoma rokmi v lete som sa pred desiatou hodinou večer vracala z modlitbového spoločenstva. Bolo ešte šero, ale napriek tomu som sa ponáhľala, pretože som v duši mala akýsi zvláštny nepokoj. Potichu som sa modlila. Cestou som prešla popri nejakej skupine mužov. Nevedela som prečo, ale po chrbte mi behal mráz a triasli sa mi kolená. Keď som prišla domov, ešte som sa chvíľu modlila, kým neprišiel do môjho srdca pokoj. Bolo to zvláštne.
NAJLEPŠÍ LEKÁR
V noci som nemohla spať, pretože ma bolel zub, a k tomu sa ešte pridalo krvácanie po vytrhnutí druhého zuba. Pretože som zdravotná sestra, brala som ako samozrejmosť, že to musím nejakým spôsobom zastaviť sama a ani mi nenapadlo sa za to modliť. Nepomáhali však ani chladné obklady, a dokonca ani utišujúce lieky. Napadlo mi, že keď už nemôžem spať, budem si čítať životopisy svätých, kým bolesť a krvácanie neprejdú. Čítala som tak asi 2 hodiny o tom, ako svätí mučeníci trpeli a modlili sa…
„PÁN JEŽIŠ ZOMREL ZA TEBA“
Dlhší čas som bola v nemocnici kvôli zlému zdravotnému stavu. Jedného dňa ku mne podišla pani, ktorú som vídavala, ako navštevuje v nemocnici mladú ženu. Prosila ma, aby som zašla k jej dcére a „prehovorila ju“, aby šla na sv. spoveď. Jej dcéra mala 28 rokov a umierala na rakovinu. Matka zavolala kňaza, ale pretože dcéra odmietala spoveď, zostal stáť na chodbe a čakal. Poprosila som najprv Ducha Svätého, aby mi dal svetlo, čo mám v tejto situácii hovoriť. Potom som pristúpila k posteli mladej ženy a snažila sa jej vysvetliť, že by bolo dobré vyspovedať sa, pretože nevieme dňa ani hodiny, kedy nás Pán povolá na večnosť.
CHCELA SOM SA MODLIŤ SV. HODINKU
Keď som raz cestovala z práce domov, zažila som takú malú skúsenosť s modlitbou. Ľudia v autobuse mlčali, len jeden muž veľmi nahlas hovoril o politike. Chtiac-nechtiac ho počúval celý autobus. Práve začínala svätá hodinka a ja som sa chcela modliť, avšak rušil ma hlasný monológ toho pána. Zdalo sa mi, akoby v tej chvíli zavisol nad naším autobusom mrak temnoty a ten zlý sa snažil upútať moju pozornosť na nejaký politický problém, len aby som sa nemodlila. Najprv ma hovorenie toho pána hnevalo, ale potom som sa spamätala a začala som za to odprosovať Pána Ježiša a spájať svoju bezmocnosť v tejto situácii s Ježišovou bezmocnosťou na kríži.
SILA BOJOVEJ MODLITBY
Na sviatok sv. Cyrila a Metoda, sme mali mať sv. omšu v na odpustovom mieste. To je však veľmi ďaleko od mesta, kde bývam. A ja som tam veľmi chcela ísť. Auto nemáme, tak mi zostala jediná možnosť, že ma tam niekto zoberie. Dlho sa však nikto nenašiel. Modlila som sa za to a nič sa nedialo.
MOJA MODLITBOVÁ STRÁŽ POČAS NOČNEJ SLUŽBY
Začala som pracovať v nemocnici a tam mávam aj nočné služby. Rozmýšľala som, ako to budem riešiť cez modlitbový zápas, ak mi bude vychádzať nočná. Moja hodinka je od 3:00 do 4:00 hod. ráno. Ponúkla sa mi aj jedna sestra s nášho spoločenstva, že ak sa mi nebude dať práve vtedy modliť, moju hodinku sa pomodlí ona. Ja som však mala túžbu modliť sa, pretože svoju hodinku mám veľmi rada.
„AK BUDEŠ VERNÁ TY, BUDEM VERNÁ AJ JA…“
Pri pohľade na letoviská, ale aj mestá a už i dediny v letných horúčavách, človek nemôže veriť tomu, čo vidí. Pán Ježiš je tým nanovo potupovaný, bičovaný a zosmiešňovaný. Ale to akoby už kresťanom, najmä ženám, žiaľ, nič nehovorilo.
Viem, že ja prvá musím činiť pokánie z tejto oblasti a to nielen z mladosti. A práve aj preto chcem vydať svedectvo, ako Panne Márii veľmi záleží na tom, aby ženy aj dnes svedčili o tom, komu patria – napr. i oblečením.
A ČO AK PRÍDE PÁN DNES?
Chcela by som sa podeliť s jednou skúsenosťou. Často cestujem. Keď sa vraciam domov a napozerám sa na všetky tie reklamy cestou, som po nich nejaká vnútorne rozbitá, pustá a znechutená. Obrátila som sa pred 18 rokmi a veľmi dobre viem, že najdrahší poklad je Ježiš. A ten si musím chrániť, obzvlášť, keď idem do mesta. Viem, že Písmo hovorí: „Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Mt 18, 7), ale obviniť v tom, že na tie pokušenia rezonujem, môžem nakoniec len seba, lebo často nebdiem.
PRÍČINA BOLA V NÁS
Opravovali sme náš dom a na dvore sa postupne nazbieralo veľa vriec s odpadom. Auto, ktoré ho malo odviezť, však neprichádzalo už niekoľko týždňov. Každý z nás sa rozmýšľal: „Tu niečo nehrá…“ Raz večer sme si spolu sadli, aby sme sa porozprávali a vyjasnili si všetky nedorozumenia v rodine za posledný čas a dali do poriadku naše vzájomné vzťahy. Určite to poznáte aj vy – z niekoľkých maličkostí vznikne „dusná“ atmosféra – a pritom sa všetci snažia, aby všetko klapalo. Tak sme tie „maličkosti“ spolu otvorili, vysvetlili si čo, kto, ako myslel a chcel (Ale v duchu pokánia – tak, že sme sa snažili každý hľadať chybu v sebe. Inak by to skončilo hádkou.)
DRUHÁ ŠANCA
Jedného dňa, keď som stála na autobusovej zastávke, uvidela som babičku, ktorá sa usilovala niečo spýtať šoférov autobusov. Bolo vidno, že je pre ňu veľmi namáhavé vystúpiť po schodíkoch. Preto som podišla a pomohla jej. Poďakovala mi a povedala, že sa po mozgovej porážke sama vracia z nemocnice domov. Pritom musela vynaložiť veľkú námahu, aby výrazne vyslovila aspoň niekoľko slov. Zistili sme, že cestujeme tým istým smerom, tak sme nastúpili do toho istého autobusu, len ja som vystúpila skôr, kým ona cestovala ďalej.
A OTEC SÚHLASIL…
V Svätom Písme je prisľúbenie, ktoré je pre mňa veľkým posilnením, keď vidím okolo seba boj o spásu nesmrteľných duší. V Sk 16, 31 je napísané: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
Môj svokor prekročil prah 80-tky. Posledný rok bol veľmi chorý. Mal problémy so srdcom a lekári mu diagnostikovali zápal pľúc. Starali sme sa o neho. Pri každom záchvate, ktorý ho trápil, som vnímala, že Boh ho volá k pokániu.
PÁN MA UZDRAVIL
Moje ochorenie začalo tak, že som si spočiatku ani nepripúšťala, že by to mohlo byť vážne. Ráno som vstala s tým, že som cítila v hlave ťažobu. Myslela som, že je to z nevyspatia, pretože mám malé dieťatko, alebo zo silnej kávy, ktorú som vypila predošlý deň poobede. Každou chvíľou sa však môj zdravotný stav zhoršoval: chvíľami som strácala vedomie, nastúpilo silné vracanie, neschopnosť zdvihnúť hlavu a iné ťažkosti.
Rodičia zavolali všeobecnú lekárku z obce, neskôr mi bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ale môj stav sa nezlepšoval, skôr naopak. Najstaršia dcérka napísala nášmu známemu, ktorý bol v tom čase na duchovných cvičeniach, SMS-ku s prosbou, aby sa modlili za moje uzdravenie. Moji bratia a sestry v Kristu sa hneď začali modliť modlitbu viery – „bojovku”.
JABĹK – CELÁ TAŠKA
Naši známi k nám chodievajú na návštevu s dvomi deťmi. Modlievame sa spolu a potom sa zdieľame so svojimi radosťami i starosťami. Deti sa niekedy hrávajú na dvore.
Raz sme cez okno zbadali, že dcérka našich hostí odtrhla 3 jablká z konárov, ktoré trochu prečnievali zo susedovej záhrady smerom na ulicu. Pomáhala si pritom palicou. Manželka, ktorá to videla, zavolala dievčatko a vysvetlila mu, že tie jablká patria susedovi, i keď konáre prečnievajú z jeho záhrady von. Povedala jej tiež, že hoci to nie je veľká vec, ale patrí k porušeniu 7. prikázania – Nepokradneš. Potom ju povzbudila, aby za to odprosila Pána Ježiša i susedov a pri najbližšej príležitosti to vyznala vo sv. spovedi.
