Odmena za prekonanie pokušenia

Keď som sa obrátila, začala som postiť v stredu a piatok. V pôste ma však častejšie bolieva hlava a trápia nevoľnosti. V jednu stredu mi bolo zle už od rána. Nepomohla ani ľahká večera, naopak – zhoršovalo sa to. Chystala som sa na svoju modlitbovú stráž o 22.00 hod., ale prišlo pokušenie: „Tak veľmi ti je zle… 

Stihol to!

S naším spoločenstvom sme si na vianočné sviatky pripravili krátku evanjeliovú scénku o tom, ako sv. Jozef a Panna Mária klopali v Betleheme na mnoho dverí, ale niekde ich odmietli, inde ani neotvorili a preto sa Spasiteľ narodil v stajni. Taká scénka otvárala srdcia, keď si uvedomili, že Pána Ježiša už od začiatku ľudia odmietali a že koľkokrát bol i nami v našom živote odmietnutý, ale dnes a teraz Ho môžeme skrze vieru prijať.

Skrze vytrvalú modlitbu vyslobodený z otroctva

Mám zaťa, ktorý vždy, keď sa vrátil z práce alebo aj keď ráno vstával, dokonca i celý víkend sedel pri počítači a hral sa stále tú istú hru. Bol na nej doslova závislý. Dcéra sa ho raz spýtala:,,Kedy sa to prestaneš hrať?“ Zať má 37 rokov. ,,Nikdy!“ bola jeho odpoveď. Už roky sa totiž hrával tú hru. Tak som sa začala modliť za neho deviatnik k sv. Júdovi Tadeášovi.

,,Neprehreším sa neverou!“

Moju mamu začalo veľmi silno pichať pod lopatkou a kvôli ostrej bolesti sa aj dýchanie stalo obtiažnym. Boli to prvé príznaky jej starého zdravotného problému. Bolesť potom prechádza na krk a celé rameno. Pred rokmi sa na to musela liečiť až niekoľko týždňov a chodiť aj na rehabilitácie. Čas od času sa to vracalo.

„ZA VŠETKO ĎAKUJTE“

Tak hovorí Božie slovo. Ale vôbec to nie je také ľahké v situáciách, keď sa navonok zdá, že sa práve „všetko pokazilo“.

Robili sme väčšie opravy v dome. Museli sme vymeniť drevené okná za plástove, lebo nám celkom prehnili a rozpadli sa. Začína zima a plyn je drahý.

BEZ TEBA, JEŽIŠU, NIET POKOJA

Potrebovali sme cestovať 2-3 hodiny autobusom. Bol poloprázdny, zdalo sa, že cesta bude pohodlná, bez problémov, aj sa pomodlíme, aj si oddýchneme… Spokojne sme si vybrali miesta, sadli a čakali na odchod. Zrazu však nastúpila jedna pani. Začala sa čosi pýtať, hlasno hovoriť. Mala veľmi výrazný hlas, na všetko bola zvedavá, všetky svoje starosti riešila hlasno, takže ju chceš-nechceš, museli počúvať všetci v autobuse. Snáď to bude len chvíľu, mysleli sme si.

Horúčka ju opustila

Pred časom bola u nás 23 ročná Nadijka, ktorá mala už 5 rokov zvýšenú teplotu. Chodila po lekároch, liečila sa, ale bezvýsledne. Modlila sa za svoje uzdravenie a Pán Ježiš jej poslal lekárku, ktorá jej povedala, že sa potrebuje najprv liečiť duchovne a poslala ju k nám na duchovné cvičenia.

V ich závere si otvorila Božie slovo a prečítala slová, ktoré uvidela prvé: „Dotkol sa jej ruky (Ježiš) a horúčka ju opustila.” (Mt 8,15)

OBRÁTENIE SPOLUŽIAKA

Moja sestra študuje ,,cestovný ruch“ a preto mali cez prázdniny povinnú prax. Sestra robila sprievodcu na neďalekom hrade. Na tom istom mieste praxoval aj jej spolužiak, ktorý bol známym dílerom drog v škole i v meste. A pretože museli ,,praxovať“ hlavne v sobotu a nedeľu, sestra šla v pondelok na omšu. Spolužiak sa spýtal, kam ide a ona jednoducho odpovedala: ,,Do kostola.“

Dáva mi silu

Som dôchodkyňa a moje deti sú už dospelé a majú deti. V poslednom čase sa stále viac dozvedám o juvenílnej justícii a o jej pravej tvári. Keď vnukovia hovorili o tom, čo bolo v škole: ako im učiteľka dávala vyplňovať rôzne ankety, kládla rôzne otázky, ktoré sa týkali súkromného osobného života, či o stretnutiach detí so školským psychológom, už som to nepočúvala so spokojným srdcom s ľahostajnosťou, ako keby sa nič nedialo.

A Pán Ježiš prišiel.

Pán Ježiš ma zastavil. Dopustil chorobu a nemohla som vykonávať svoje povinnosti. Jedného dňa, už ani neviem, ktorý v poradí to bol, čo som sa cítila zle, ma prepadol veľký smútok z toho, že nič nemôžem, že som do ničoho… V takýchto myšlienkach sa môj pohľad odrazu zastavil na hodinách. Bol čas mojej modlitbovej stráže. Tak ako som bezvládne ležala, začala som sa modliť.

PÁN JEŽIŠ MA MÁ RÁD!

Po jednom sklamaní som sa vracala domov. Cesta viedla alejou stromov, z druhej strany bol les. Nikto iný tam nebol. Plakala som. S rodičmi, s kamarátkami, známymi som si po svojom obrátení akosi nerozumela. Boli sme ako dva odlišné svety. Pánu Ježišovi som vtedy povedala: ,,Pane, cítim sa tak sama. Akoby ma nik nemal rád…“ A v tej chvíli zafúkal vietor.

Škodlivé homeopatiká

Počas duchovných cvičení pravovernej cirkvi sa jedna pani veľmi zle cítila. Mala silnú nádchu a veľmi ju boleli prínosové dutiny. Pomoc jej ponúkla jedna pani doktorka, ktorá bola prítomná. Vyzeralo to, že bude treba nasadiť antibiotiká. Ale keď spolu dlhšie pohovorili, vyšlo najavo, že tá pani už užíva homeopatiká. Pani doktorka bola s touto problematikou dobre oboznámená, preto jej vydala svedectvo o ich škodlivosti na dušu i na telo (jedná sa o magické lieky a nie o solídnu vedu!).

Sila Spoločnej modlitby

Mám 58 rokov a som vdova. Dlhý čas som mala veľkú starosť o staršieho syna, pretože sa stretával s rozvedenou ženou a chcel si ju vziať.Veľmi ma to trápilo, pretože som vedela, že takýto pomer sa Bohu nepáči. Vtedy ma Božia Prozreteľnosť zaviedla na duchovné cvičenia pravovernej cirkvi, kde sme sa okrem iného modlili intenzívnu modlitbu k Nebeskému Otcovi.

Nech to všetko je na BOžiu slávu!

Veľmi som chcela ísťna modlitbový víkend, ktorý býva len raz za dva mesiace v asi 170 km vzdialenom meste. Dva dni predtým som skladala drevá a ťažký fúrik mi spadol na nohu tak nešťastne, že ma poranil. Koleno veľmi opuchlo, nasledujúci deň som už nemohla chodiť.

Po jačmeni nebolo ani stopy.

Celý deň ma svrbelo oko, ale nevšímala som si to. Ktosi mi povedal, že sa mi na ňom urobil ,,jačmeň“. Večer som šla na stretko. Modlili sme sa a ja som sa pýtala:,,Čo mám s tým robiť,Pane Ježišu?“ V práci mi radili, že treba, aby mi doň niekto pľuvnuv.

On ma vytiahol z môjho pekla.

Všetko začalo ,,nevinne“: partia, pivo, nečistota…, spočiatku ľahké drogy, potom silné. Hľadal som šťastie v drogových extázach, ale po každom vytriezvení prišiel ešte väčší pocit prázdnoty, špiny, všetko sa mi zdalo nezmyselné, rozmýšľal som o samovražde. Našťastie som počul o Ježišovi a zázrakom sa dostal na duchovné cvičenia pravovernej cirkvi.

Vidina ľahkého zbohatnutia

Keď som mal 25 rokov, začal som hrať na hracích automatoch. Oklamala ma vidina ľahkého zbohatnutia. Ale realita bola opačná – prehrával som a dlhy rástli. I moja rodina sa rozpadala. Videl som, že je to zlé, chcel som s tým prestať, ale nemal som na to silu. Raz sa mi do rúk dostal letáčik o Ježišovi.

PÁN JEŽIŠ MA OSLOBODIL

Ak vás Syn oslobodí, budete skutočne slobodní.“(Jn 8,36) – o pravdivosti týchto slov som sa presvedčil na sebe samom. Nikdy predtým som sa nezamýšľal nad tým, do akých katastrofálnych následkov môže doviesť alkohol. V konečnom dôsledku môj organizmus neprijímal žiadne jedlo, bol som prikutý do lôžka, pohyblivá bola len moja hlava. V nebezpečenstve smrti som sa ocitol na ÁRE.

SKRZE POKÁNIE DOSTANEME NAJVÄČŠIU RADOSŤ

,,…neuvedomuješ si, že dobrotivosť Božia ťa chce priviesť k pokániu?” (Rim 2,4b) Takmer jeden a pol mesiaca mi opúchala sliznica v nose. Nádcha takmer žiadna a dýchať nemôžem! Jedného dňa som Pánu Ježišovi povedala: ,,Pane, ak je príčinou toho môj hriech, tak mi ho ukáž a ja budem robiť pokánie.” Onedlho potom som v noci vstala na svoju modlitbovú stráž.

PANNA MÁRIA VYPROSILA ZÁZRAK

Môjmu dvojročnému vnukovi Jurkovi sa zväčšili lymfatické uzliny, mal nízky hemoglobín, často po jedle zvracal. Dieťa bolo z toho vysilené a vyzeralo zle. Mama mojej nevesty je lekárka, ale ani ona nevedela, čo s vnukom robiť, ako ho liečiť. Keď som to počula, vzala som do ruky ruženec, kľakla si a poprosila o príhovor Pannu Máriu za zdravie svojho vnuka.

,,ODPÚŠŤAM!“

Šli sme po ulici, keď nás zastavila asi 55 ročná žena. Povedala, že má problém a miestny kňaz je stále zaneprázdnený… A sama si s tým nevie dať rady. Problém bol kriminálny a týkal sa niekoho z rodiny. Čo jej v tak bolestnej a vážnej veci môžme poradiť my? Vysvetlili sme jej, že ako kresťanka musí v prvom rade odpustiť.