BEZ TEBA, JEŽIŠU, NIET POKOJA
Potrebovali sme cestovať 2-3 hodiny autobusom. Bol poloprázdny, zdalo sa, že cesta bude pohodlná, bez problémov, aj sa pomodlíme, aj si oddýchneme… Spokojne sme si vybrali miesta, sadli a čakali na odchod. Zrazu však nastúpila jedna pani. Začala sa čosi pýtať, hlasno hovoriť. Mala veľmi výrazný hlas, na všetko bola zvedavá, všetky svoje starosti riešila hlasno, takže ju chceš-nechceš, museli počúvať všetci v autobuse. Snáď to bude len chvíľu, mysleli sme si. Ale čas bežal, a tá pani neustále hovorila, všetci sme z nej boli už unavení. Zachvíľu do toho šofér pustil hlasno hudbu a (od takejto hudby nemožno nebyť nervóznym) začal fajčiť. Spokojný autobus sa zmenil na akýsi bar – plno dymu, tvrdá hudba a hlasné hovorenie. Modliť sa vôbec nedalo.
Automaticky zo mňa vyletelo: „Nemohla by už byť ticho? Nedá sa tu nič pomodliť. A ten dym, bolí ma z toho hlava, mohol by mať trochu ohľadu na druhých! A ten rachot, to si myslí, že to všetci chcú počúvať?“ Nemohla som zdržať podobný chod myšlienok. A ešte som sa cítila tou „dobrou, normálnou, ohľaduplnou“. A oni sú mimo.
Keď som to povedala hlasno svojej spolucestujúcej, ktorá síce nahlas nešomrala, ale bola rovnako nespokojná, ako ja, uvedomila som si, že hreším, že šomrem a potrebujem konať pokánie. Hneď sme začali. „“Odpusť, Pane, že som si chcela pohodlne žiť, bez Teba, že ak by neboli tieto nepríjemnosti, tak by som sa k Tebe takto osobne neobrátila. Odpusť, že šomrem, namiesto toho, aby som sa za týchto ľudí modlila,… Ďakujem Ti, že ma Tvoja krv očisťuje od každého hriechu, práve v tejto chvíli!“… Ešte sme nestihli zakončiť naše pokánie, keď sa zrazu ozval jeden pán z autobusu a rázne poprosil šoféra, aby nefajčil, pripomenúc mu zákony, ktoré to na verejných miestach zakazujú. Ako sa ozval, tá kriklivá pani zamĺkla. Šofér prestal fajčiť a asi za 2 minúty vypol hudbu. (Možno si spomenul i na iný zákon, ktorý nedovoľuje hudbu, ak si to cestujúci neprajú.)
Pochopili sme, kde bola prekážka – v nás! Potom sme už mali spokojnú cestu. Nie len v našich srdciach, ale i uprostred nás mal totiž svoje miesto sám Kráľ Pokoja – JEŽIŠ!
Cestujúce R. a J.
