PÁN JEŽIŠ MA MÁ RÁD!
Po jednom sklamaní som sa vracala domov. Cesta viedla alejou stromov, z druhej strany bol les. Nikto iný tam nebol. Plakala som. S rodičmi, s kamarátkami, známymi som si po svojom obrátení akosi nerozumela. Boli sme ako dva odlišné svety. Pánu Ježišovi som vtedy povedala: ,,Pane, cítim sa tak sama. Akoby ma nik nemal rád…“ A v tej chvíli zafúkal vietor. Stromy naokolo zašumeli a povetrím presne predo mňa skĺzol lístok a spadol na zem. Zodvihla som ho – mal tvar malého srdca. Poobzerala som sa, či niek de nablízku nerastie lipa. NIE. A navyše bol jediný. V tej chvíli mi bolo tak, akoby mi Pán Ježiš povedal: ,,Ja ťa mám rád.“ Naplnila ma radosť: ÁNO! PÁN JEŽIŠ MA MÁ RÁD! TAK ČO VIAC POTREBUJEM?!
(M., 19 r.)
