POKÁNIE

Bolo to v auguste. Deti, ktoré boli u nás v letnom kresťanskom tábore dostali chuť na jablká. Preto nahovorili 4-ročného chlapca od susedov, ktorý sa hral v záhrade, aby im poprehadzoval tie ich. Pretože bol ešte malý, veľmi rád to urobil.

SKÚŠKA

Mojej známej povedali, že čaká poškodené dieťatko a keď nepôjde na potrat, bude sa celý život trápiť s kalikou. Ale ona sa bála Boha a preto lekárovi  povedala:,,Aké dieťa mi Boh dá, také prijmem.”

MODLITBOVÝ ZÁPAS VYTLAČIL SEKTU TM Z UKRAJINY!

Pred dvoma rokmi si sekta Maharišiho Transcendentálnej meditácie (TM) prenajala na niekoľko rokov budovu rekreačného strediska. Táto budova sa stala centrom „misie“ sekty TM pre celú Ukrajinu. Obyvatelia mestečka vôbec netušili, aká duchovná nákaza sa šíri z ich bydliska. Stávalo sa, že v niektoré týždne prišlo i 200 zvedených mladých ľudí, aby sa zasvätili tejto sekte.

Stráž pred Božou Tvárou

Moja sestra sa obrátila rok po svadbe. Manžel a jeho rodina boli ateisti, a preto bolo pre ňu veľmi ťažké žiť ďaleko od domova medzi neveriacimi, bez kontaktu s živým spoločenstvom. Ja som ju vídavala len zriedka....

I „ono” malo i ja som mala

Jedna stará pani, ktorú občas stretávam sa mi zdôverila s nasledujúcim:

„Moja záhrada sa nachádza pri lese. Keď som prišla kopať zemiaky, pozerám a vidím, že tu už niečo kopalo a aj po ceste ich porozhadzovalo.

Zaplatil za mňa svojou Krvou

Keď ma prvý raz predvolali na ŠtB, mal som veľký strach a ovládla ma beznádejnosť, pretože som vedel, že ma môžu poslať na Sibír. Spočiatku som sa búril a vyčítal som Bohu, prečo to dopustil. Ale potom som vnímal, že ma Boh volá na rozhovor. Začal mi hovoriť o mojom živote: ukázal mi všetku moju pýchu, svojvoľnosti, nečistotu, nelásku, klamstvo,… Uvedomil som si, že toto je čas na pokánie.

Nemusíme sa ničoho báť

Ja i manžel sme veriaci. Keď sme sa vzali, rozhodli sme sa sľúbiť Bohu, že ochotne príjmeme od Neho každé dieťa, ktoré nám chce dať, hoci sme vedeli, že to nebude ľahké.

Keď sme čakali tretie dieťatko, lekári ma posielali na potrat, vraj dieťa bude určite postihnuté. O potrate nemohla byť ani reč. Namiesto toho sme sa s manželom začali ešte horlivejšie modliť a Pán nás obdaroval krásnym a zdravým dievčatkom.

Zveriť sa do Božích rúk

Som otcom rodiny, ktorá sa úplne zverila do Božích rúk: na duchovných cvičeniach každý z nás vyznal Ježiša svojím Bohom a Spasiteľom. Odvtedy sa toho veľa v našej rodine zmenilo.

„Tieto ruky mi nepatria”

Môj brat cestoval vlakom. Sedel v kupé s troma neveriacimi chlapcami, ktorí chceli hrať karty, aby sa im minul čas. Potrebovali štvrtého, preto mu navrhli, aby sa k nim pridal.

Preteky

Moja 10-ročná dcéra sa ma spýtala, či môžem ísť do školy a porozprávať o našom rodokmeni. Mali sme pekný album so starými i novšími fotografiami našej rodiny, preto som bez rozmýšľania súhlasila.

O nejaký čas ma v súvislosti s týmto zavolali do školy (v ktorej zároveň pracujem ako učiteľka). Ukázalo sa, že má byť sviatok mesta a pri tej príležitosti bude konkurz na tému „rodokmeň“ a zúčastní sa ho každá škola v meste. Bude ju zastupovať jedna rodina. Za našu školu riaditeľka vybrala – našu rodinu.

Pokánie prináša radosť

,,…neuvedomuješ si, že dobrotivosť Božia ťa chce priviesť k pokániu?” (Rim 2,4b) Takmer jeden a pol mesiaca mi opúchala sliznica v nose. Nádcha takmer žiadna a dýchať nemôžem! Jedného dňa som Pánu Ježišovi povedala: „Pane, ak je príčinou toho môj hriech, tak mi ho ukáž a ja budem robiť pokánie.”

Ježiš našiel stratenú ovečku

Nedávno som robila prijímacie skúšky na vysokú školu v K. Niekoľko dní som bývala v sanatóriu pre deti v samom K., aby som sa na ne mohla dobre pripraviť. Tu som sa zoznámila s jedným dievčaťom. Pýtala som sa jej na rodinu, čím by chcela byť v budúcnosti… A ona mi spokojne hovorí, že alebo bude pracovať v pornografii alebo bude prostitútkou. A dodala: „Lebo Vanga (veštica) mi povedala, že mám pred sebou ešte 6 životov a môžem žiť ako chcem.“ Ja jej na to, že všetko, čo hovorí je „hriech a klam. Boh nám dal jeden život. Po smrti bude nebo alebo peklo.“ Zľakla sa. A ešte sa spýtala: „No a pred manželstvom nemožno žiť s chlapcom, brať drogy a piť?“ Odpovedala som: „Nie, nemožno.“ Toto dievča bolo len 14-ročné a už malo také skazené myslenie.

Boj o dieťatko

Moja kamarátka M. mi napísala, že jej brat chodil s dievčaťom a ona teraz čaká dieťa… Obaja sú kresťania, ale žiaľ, do kostola chodia len formálne, ešte nespoznali živého Ježiša. V takej životnej situácii ich slabá viera nestačila, aby sa vzopreli súčasným názorom sveta na rodinu a zodpovednosť za nový život. Všetko sa to začalo hriechom proti 6. Božiemu prikázaniu, ktoré mládež nielen neberie do úvahy, ale dokonca to ani nepokladá za hriech.

Za spásu duše to stojí…

Zatelefonovala moja známa – prosila o modlitbu za svojho otca, ktorý zomieral, nikdy sa nespovedal a nebol cirkevne zosobášený… Na druhý deň telefonovala naliehavejšie – s otcom to visí na vlásku, váha so spoveďou i sobášom. Navyše sa v nemocnici objavila jeho sestra, ktorá kategoricky odmieta priviesť kňaza. Vraj by jej brat z toho „dostal infarkt”. A keď jeho sestre povedali, že či si vezme na svedomie, že jej brat pôjde v nekajúcnosti do pekla, povedala: „ÁNO, nech ide do pekla! Nech ide do pekla!”...

Stihli sme to!

Môj dedko sa spovedal ešte pred sobášom, a keď ťažko ochorel, mal 80 rokov. Spolu s mamou sme ho veľa ráz prosili, aby sa vyspovedal, ale vždy odmietol: „Ešte nezomieram.” Pochopila som, že len hovoriť je málo, treba sa modliť, a tak som začala deviatnik k Božiemu Milosrdenstvu.

V posledný deň deviatnika prišlo dedkovi veľmi zle. Nabrala som odvahu a znovu som sa ho spýtala na spoveď. Tentoraz bola jeho odpoveď „áno”. Nasadli sme teda s manželom do auta a „leteli” za kňazom, pretože sme vedli, že každá minúta je drahá.

Nataľa vám nepomôže, volajte Ježiša!

„Každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ (Sk 2, 21)

Keď môj dedko zomieral prvý raz, mal 85 rokov. Vtedy som sa zaňho modlila ruženec k Božiemu Milosrdenstvu. Deduško ožil. O 5 rokov neskôr opäť ležal na smrteľnej posteli. V hodine svojej smrti na mňa volal: „Natália! Natália! Natália!“

Sila Božieho slova a vnútornej modlitby „GOLGOTA”

O niekoľko dní som mala mať obhajobu dizertačnej práce. Mala som trému a preto som sa to snažila odovzdať na modlitbách P. Ježišovi. Kto to aspoň trochu pozná, vie, aká je to vyčerpávajúca práca, ktorá stojí veľa síl, zdravia a peňazí.

Možno raz to nebude také strašné

Práve vo chvíli, keď sa začínala moja modlitbová stráž, začal koncert známej speváčky, ktorá súťažila za našu krajinu. Veľmi som sa chcela na to pozrieť, ale cítila som aj zodpovednosť za stráž, pretože sme sa modlili za duchovné vzkriesenie nášho národa.

Obrátenie vo svätej hodine

Začala sa sv. hodina. Zazvonil zvonec, prišli 4 ľudia. Tri veriace staršie ženy priviedli so sebou asi 23-ročného mládenca. „Otče, tento mladík chce vstúpiť do sekty Haré Krišna! Hovorili sme s ním, presvedčovali sme ho a nič…, on predtým chodil i do kostola…“ Uvedomil som si: „Je sv. hodina, chcem sa modliť! Pane, asi chceš urobiť zázrak. Buď vôľa Tvoja.“

A čo my?

V osemdesiatych rokoch nastal nevídaný duchovný pohyb v istej rakúskej farnosti. Dôvod? Modlitbový zápas! Farnosť už mala byť likvidovaná, lebo ostalo v nej len 8 (!) aktívnych členov. No tí sa nezmierili s duchovnou smrťou farnosti a zorganizovali 24-hodinový modlitbový zápas tak, že si každý zobral 3 hodiny denne (pritom chodili do práce!).

Nežne povedala: ,,Ježišu!”

Po duchovných cvičeniach som na modlitbách dostala silu do všetkých ťažkostí manželského života.

Bola práve sv. hodina, keď sa domov vrátil manžel – ako sa často stávalo – v netriezvom stave. Vtedy mal zvyk robiť doma „rozruch“: búchal dverami, bol nespokojný, nervózny a tiež žiarlil, že sa toľko modlím. Prosila som Ježiša o múdrosť a silu do tejto situácie.