Ríklad viery v skúškach
Vždy som bola len vlažnou kresťankou. Moja sestra však začala chodiť na stretnutia kresťanskej mládeže a veľa mi rozprávala o svojom obrátení, o sile modlitby, o živote s Ježišom. Zo začiatku som sa jej smiala, no postupne som sa začala meniť. V máji 1999 som bola už dva roky vydatá a stále som nemohla mať diaťatko. Šla som k lekárovi, ktorý mi predpísal dosť silné lieky a povedal, že budem mať dieťatko, až keď ich budem užívať tri mesiace.
Celá dedina sa modlí!
Pred rokom ma navštívil kňaz z Ukrajiny. Keď sme sa lúčili, povedal: „Čo mám robiť, aby nastalo prebudenie v mojej farnosti? Už som skúšal mnohé veci a nič nefunguje.“ „Ťažko ti poradím, ale tu na Slovensku je súčasťou prípravy na Veľké jubileum tzv. modlitbový zápas.“ Dal som mu jedno číslo: „Prečítaj si to a modli sa k Duchu Svätému. On ti určite vnukne, čo máš robiť.“
KAŽDÉ UTRPENIE MÁ SVOJ VÝZNAM
Každý kríž má naozaj veľkú cenu. Pochopila som to, keď sa zmenilo moje postavenie v práci. Dostala som iné povinnosti a moja kolegyňa, ktorá prevzala moju bývalú prácu, ma začala akosi obchádzať. Keď robila to, čo som voľakedy robila ja, dala mi pocítiť, že sa do toho nemám miešať, aj keď som videla, že robí chybu, pýtala sa inej kolegyne, ktorá nevedela, ako sa to robí, spolu sa nad tým trápili, ale mňa sa nikdy neopýtala.
ROCKOVÁ HUDBA VÁM NEZLEPŠÍ NÁLADU
Mám 16 rokov. Doslova som milovala rockovú hudbu. Keď som mala zlú náladu, šla som si ju „zlepšiť“ počúvaním obľúbenej kazety. Ale nikdy som pritom nezažila úplné uvoľnenie. Skôr som bola viac podráždená. Na každého, kto mi prišiel do cesty som sa vykričala, a vôbec som nevedela prečo.
„Ježišu, pomôž mi ťahať sánky.“
Mám troch synov. V zime som sa bol s nimi sánkovať. Najmladšieho a staršieho som viezol na sánkach. A prostredný Romanko tiahol svoje sánky sám. Všimol som si, že Romanko si pre seba čosi intenzívne šepoce. Spýtal som sa ho, čo si hovorí. Chvíľu bol zmätený, ale zachvíľu odpovedal, že nič. Nedalo mi to, a tak som prišiel bližšie, aby som ho počul. Romanko sa modlil: „Ježišu, pomôž mi. Ježišu, pomôž mi ťahať sánky.“
Vitalij, 36r.
„Budem im „kryť chrbát!“
„Mám na starosti našu modlitbovú skupinu. Vždy pred začiatkom modlitbových stráží každému osobne zavolám a poviem, na aký úmysel sa budeme modliť. Už niekoľkokrát sa stalo, že sa mi pitom priznali, že ktosi 2-3x na svoju nočnú stráž zaspal. Mám dospelé deti a môžem sa v noci modliť. A tak som sa rozhodla, že im budem „kryť chrbát“. Tak som niekoľko mesiacov mala v noci 2 hodiny modlitbovej stráže.
„Bože, ja tomu nerozumiem, ale ďakujem!“
Spolu s manželom sme viac ako sedem rokov prosili Pána za dieťatko. Prišiel ten vytúžený deň, keď mi lekári oznámili: „Čakáte dieťatko.“ Aká to bola radosť a šťastie, Boh nás vypočul! Ale potom Boh dopustil, že za dva mesiace som dieťatko stratila. Bola to veľká rana, veľmi to bolelo. No musela som sa vzoprieť bolesti, smútku, ktorý ma zachvátil a stále som si opakovala len jednu vetu: „Bože, ja tomu nerozumiem, ale verím, že Ty to obrátiš na dobro a požehnanie.„
„NESPOLIEHAJ SA NA SVOJ UM!“
Zúčastnil som sa evanjelizácie mládeže. Bol tam prítomný aj jeden mladý chlapec, ktorý nemohol chodiť, len o barlách. Mládež sa zaň modlila, za jeho uzdravenie. Oni na to mali vieru. Ja som vieru nemal, pretože toľkokrát som sa už modlil za uzdravenie, a nič sa nestalo. Bol to boj, kým som si vzbudil tú vieru a uvedomil si: „Tak moment! Veríš, že Boh robil v minulosti zázraky?“ „Verím!“ „Veríš, že Boh je všemohúci?“ „Verím!“
Žiadna modlitba viery nie je zbytočná.
Raz som sa modlila za dôležitú vec a nie len nič sa nestalo, ale všetko akoby sa zosypalo, presný opak toho, čo som prosila. Vtedy som počula tieto slová a moja duša sa naplnila uprostred najväčšej bolesti hlbokým pokojom a dokonca akousi vnútornou radosťou, že môžem aj nesením tohto kríža aspoň trošíčku prejaviť lásku svojmu Spasiteľovi: „Ak sa modlíme, a stáva sa ešte horšie a dostaneme ešte viac bitky, tým viac ďakujme.
Boh nám pripravil niečo lepšie – večnú slávu.
Dozvedeli sme sa o tom, ako mnohých z našich veriacich nie len vysmievajú, ponižujú, ale i tvrdo karhajú a trestajú. Jedna pani bola ponižovaná v práci za to, že nikdy nesúhlasila s nemorálnymi seminármi a kurzami a nakoniec ju z práce vyhodili. Jeden študent bol zastrašovaný profesorkou na univerzite, že ona sa postará, aby bol vyhodený len preto, lebo stál na pozícii Božieho slova.
„Ja som len vykonával rozkazy“
V 60-tych rokoch prebehol súd nad známym vojnovým zločincom Eichmannom, ktorý počas druhej svetovej vojny poslal do plynových komôr stovky tisíc Židov. 15 rokov po skončení vojny ho našli v Brazílii, kde sa ukrýval a bol postavený pred súd. Výrok súdu znel: trest smrti. Do väzenia za ním prichádzal evanjelický pastor, aby ho viedol k pokániu, a povedal mu: „Budeš stáť na Božom súde.
NEHODA BOLA VYUČOVANÍM I OCHRANOU
Jeden muž svedčí: „Pred 30 rokmi som mal nehodu. Vystúpil som z auta a prvé, čo som urobil – poďakoval som: „Toto mohlo skončiť oveľa horšie, a ja som zostal celý, živý a bez úrazu. Auto, samozrejme – na šrot, ale vďaka Bohu za všetko!“ Vedel som, že drvivá väčšina ľudí v takejto situácii bude nadávať, a to je práve chyba! Aj v tomto nešťastí je potrebné začať ďakovať a Boh dá svetlo.
UVIDEL, ŽE MÁ VIERU
Pred 35 rokmi v Južnej Kórei hlásal Dobrú zvesť jeden kazateľ. Prečítal 11. kapitolu Evanjelia Jána, kde sa hovorí o tom, že keď Ježiš prišiel do Betánie, Lazár bol už 4 dni mŕtvy. V ústrety Ježišovi vyšla Marta a plakala:“Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ „Tvoj brat vstane z mŕtvych! „ – povedal jej Ježiš. „Viem, že vstane v posledný deň pro vzkriesení.“ „Ja som Vzkriesenie a Život“ (Jn 11,25).
BOH ZACHRÁNIL MȎJHO OTCA
„Môj otec pil od 16 rokov a teraz mal 52. Odkedy som sa obrátila, modlila som sa za neho, prosila som Boha i jeho, aby prestal piť, ale nič sa nemenilo. V roku 2011 som bola na duchovných cvičeniach a práve keď sme sa mali modliť veľmi intenzívnu modlitbu („bojovku“), lósom vytiahli môj úmysel: za obrátenie môjho otca Michala.
Jedinné záchranné lietadlo
Uvedomil som si, so spasením je to tak, ako keď na konci obliehania Stalingradu, priletelo posledné nemecké lietadlo. Za niekoľko minút bolo preplnené ranenými. A potom prichádzajú ďalší ľahko ranení a takmer zamrznutí. Aj oni chcú letieť. Ale lietadlo je preplnené. Tu sa chytajú lietadla zvonku, kde sa len dá. A takto lietadlo odlieta.
VEČNÝ ŽIVOT ZA 2 MINÚTY
V Prahe k pani Kabrtovej prišla jedna lekárka z Bulharska, ktorá mala veľké problémy. P. Kábrtová otvorila Bibliu – Izaiáš. 53,6 a čítala:
„Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou, a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.“ Rovnako ako Rím. 3,23: „Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.“
PANNA MÁRIA, VYSIELAČKU SI VEZMI NA STAROSTI TY!
Každý týždeň sa u nás doma stretali ženy, aby sa spolu modlili a povzbudzovali vo viere. Hlavným časom modlitby bola svätá hodina od 20.00 do 21.00. Jedného večera k nám práve v tomto čase prišiel Peter, zamestnanec ochranky „čierny šerifovia“ z mamkinho podniku. Dozvedel sa, že sa u nás schádzajú ľudia na modlitbu a tak prišiel. Vošiel dnu a vraví: „Viem, že sa tu modlíte. Preto som prišiel. Mám veľký problém,
SKLAD
Chcela by som vydať svedectvo o tom, ako som sa stretla so živou vierou tam, kde som to vôbec nečakala. Moja mamka sa obrátila na duchovnýh cvičeniach. Keď prišla do práce, veľmi túžila podeliť sa so svojou skúsenosťou. Mnohí počúvali s veľkou radosťou. Raz som za ňou prišla a mamkine kolegyne mi vravia, že ju idú zavolať, lebo práve sa modlí na sklade. Bola to malá miestnosť, kde bol kľud a nikto ich tam nevyrušoval.
PREČO SA U VÁS SVIETI o 4.00 RÁNO?
Chodím na strednú školu a kvôli praxi musím cestovať do neďalekého mesta už o pol 5 ráno. Vstávam som o 4.00 a moja cesta na autobusovú stanicu vedie cez dvor mojich starých rodičov. Každé ráno vidím, že u starých rodičov sa svieti už o 4.00. Jedného dňa som sa opýtala, či nemôžu s dedkom spať, že sú tak skoro hore. Babka mi vysvetlila:
Pozývajte na modlitbu!
V našej rodine priniesol „modlitbový zápas“ veľké požehnanie a verím, že ešte prinesie. Keď som sa zapojila do „modlitbového zápasu“ (modlitbová akcia, kde sa 24 členov modlitbovej skupiny jeden týždeň modlí nepretržite za konkrétny úmysel tak, že každý má 1 hodinu modlitbovej stráže), pridala sa aj moja sestra. Prišla na svätú hodinku (od 20.00 – do 21.00 hod.). V izbe sme si upravili malý oltárik – ikonu P.Ježiša, sväté Písmo a sviečku.
Telefonát z neba: Pán potrebuje TVOJU modlitbu!
Mám hodinku modlitbovej stráže od 22 do 23 hodiny. Jeden raz sa mi vôbec nechcelo modliť, ruky boli ťažké, hlava bolela a navyše prišli pochybnosti, či Pán chce moje modlitby. V zlej nálade som si išla ľahnúť. Chvíľu som ležala a tu zazvonil telefón. Zodvihla som slúchadlo, a nik sa neozval. Pozrela som na budík bolo – 21.50 hod. Bolo to pre mňa jasným znamením – Pán chcel, aby som sa modlila. Únava a všetky pochybnosti boli razom preč.
Oľga, 38.r.
