„Bože, ja tomu nerozumiem, ale ďakujem!“

Spolu s manželom sme viac ako sedem rokov prosili Pána za dieťatko. Prišiel ten vytúžený deň, keď mi lekári oznámili: „Čakáte dieťatko.“ Aká to bola radosť a šťastie, Boh nás vypočul! Ale potom Boh dopustil, že za dva mesiace som dieťatko stratila. Bola to veľká rana, veľmi to bolelo. No musela som sa vzoprieť bolesti, smútku, ktorý ma zachvátil a stále som si opakovala len jednu vetu: „Bože, ja tomu nerozumiem, ale verím, že Ty to obrátiš na dobro a požehnanie.„ Za istý čas sa do mojej duše znovu vrátil pokoj a ja som poznala, že Boh ma miluje aj uprostred môjho trápenia. Prečo to Boh dopustil? To je tajomstvo. Možno by to dieťatko bolo postihnuté a Boh vedel, že s manželom by sme nemali silu to niesť, a tak z lásky k nám dopustil smrť dieťatka. Neviem, ale viem jedno: aj za toto Mu patrí vďaka.

J. a P.