KAŽDÉ UTRPENIE MÁ SVOJ VÝZNAM
Každý kríž má naozaj veľkú cenu. Pochopila som to, keď sa zmenilo moje postavenie v práci. Dostala som iné povinnosti a moja kolegyňa, ktorá prevzala moju bývalú prácu, ma začala akosi obchádzať. Keď robila to, čo som voľakedy robila ja, dala mi pocítiť, že sa do toho nemám miešať, aj keď som videla, že robí chybu, pýtala sa inej kolegyne, ktorá nevedela, ako sa to robí, spolu sa nad tým trápili, ale mňa sa nikdy neopýtala. Akoby mi doslova dala pocítiť: „Ja si dám radu aj bez teba.“ Akosi sa ma to stále dotýkalo a bolo mi z toho do plaču. Vedela som, že je to pýcha a urážlivosť, ale nevedela som si s tým dať rady. Robila som pokánie, ale v každej ďalšej situácii som prehrávala. Až jedného dňa, keď zašla znovu podobná situácia, schytil ma taký smútok, že mi takmer vyhŕkli slzy. Najprv som si hovorila: „Tak nech si to robí sama, čo ma do toho?“ Ale to pomohlo vždy len na chvíľu, pretože som vedela, že s ňou musím spolupracovať a s takýmto postojom to bude veľmi ťažké. Viem, že jej to v nestráženej chvíli dám pocítiť. Modlila som sa: „Bože, čo mám robiť v tejto situácii? Ako konať pokánie a ako na ňu reagovať? Daj mi svojho Ducha, aby ma naučil,ako žiť evanielium v tejto situácii!“ A zachvíľu mi napadlo: „A či si pri tej práci, ktorú si robila, skutočne tak nezištne slúžila Bohu, alebo si tam hľadala vlastné uspokojenie?“ Musela som len priznať. Áno, mnoho som pracovala, obetovala sa, pomáhala, ale to nebolo čiste pre Teba, Ježišu. Hľadala som ľudské uznanie a pochvalu. Chcela som si tým získať náklonnosť ľudí. Aby ma za to, že im pomáham mali radi, aby som bola dôležitá, užitočná, potrebná. Až ma bolelo v hrudi, keď som si túto tvrdú realitu priznávala. Áno, Ježišu, ja som zhrešila. Odpusť mi. Prijmi tieto bolestné situácie, kedy ma kolegyňa pokorí ako pokánie za to, čo sa Ti v mojej službe nepáčilo a bolo egoistické. Chcem prijať tento očistec tu na zemi. Chcem Ťa i týmto malým utrpením milovať. Ďakujem Ti zaň. Bez toho, by som si nikdy nepriznala, ako veľmi som hľadala seba a nie Teba. Odpusť mi to!
Ružena, 36 r.
