„NESPOLIEHAJ SA NA SVOJ UM!“
Zúčastnil som sa evanjelizácie mládeže. Bol tam prítomný aj jeden mladý chlapec, ktorý nemohol chodiť, len o barlách. Mládež sa zaň modlila, za jeho uzdravenie. Oni na to mali vieru. Ja som vieru nemal, pretože toľkokrát som sa už modlil za uzdravenie, a nič sa nestalo. Bol to boj, kým som si vzbudil tú vieru a uvedomil si: „Tak moment! Veríš, že Boh robil v minulosti zázraky?“ „Verím!“ „Veríš, že Boh je všemohúci?“ „Verím!“ „A veríš, že Boh môže i teraz robiť zázraky?“ „Ja nemusím veriť, ja som to videl!“ „A veríš, že teraz Boh môže urobiť zázrak?“ „Verím!“ „Tak teraz si opakuj Božie slovo: „Dôveruj celým svojim srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um!„(Príslovia 3,5). „Dôverujem Ti, Pane, celým srdcom. Teraz sa nespolieham na svoj rozum!“ Toľkokrát som si to opakoval a opakoval. Trvalo to asi 5 minút. „Tak čo, veríš? Nespoliehaj na svoj rozum, dôveruj Pánovi.“ „Áno, Pane, ja zverujem túto situáciu do tvojich rúk, že Ty teraz môžeš urobiť zázrak.“ „Tak teraz naňho polož ruky!“ Bol to zase boj, prišla pochybnosť: „Asi zase sa nič nestane.“ Znova som sa začal spoliehať na svoj rozum a moja viera pomaly opadla. Ale to už bolo neskoro – pretože som predtým 5 minút stál vo viere, stal sa zázrak, ten chlapec bol uzdravený! Chvála Pánovi za túto skúsenosť.
Svedectvo kňaza
