Ktorá matka by nechala svoje dieťa bez pomoci?
Modlitbový zápas pre mňa znamenal poriadny boj s vlastnou lenivosťou, pohodlnosťou a žiadosťami všetkého druhu a mohla by som ďalej pokračovať. Odhalil mi, či Ježišovu výzvu – Bdejte a modlite sa – beriem vážne, alebo o modlitbe len počúvam a hovorím. Pochopila som, že táto modlitba si vyžaduje určitú námahu a sebazápor. Vyjasnilo sa mi, že bez očisty svojho rozumu, citu a vôle a bez napojenia sa na Toho, ktorý jediný má moc, sa nedá nič vybojovať. Zvlášť v nočných hodinách som si uvedomila, že som neschopná obeti, a akú malú vieru mám práve vtedy, keď ju mám preukázať. Veď aj každá matka vstáva niekoľkokrát za noc k svojmu dieťaťu, keď plače a ja nie som ochotná zaprieť sa a unikať zo svojej pohodlnosti a zachraňovať práve toho, kto potrebuje pomoc. Koľko ľudí som práve v túto hodinu mohla zachrániť, keď boli zlým duchom pokúšaní k hriechu! Ktorá matka by nechala svoje dieťa bez pomoci?! Skrze modlitbový zápas som si tiež uvedomila ťažkú situáciu vo vnútri Cirkvi!
V celom materiálnom svete sa ľudia riadia disciplínou a poriadkom: školy, majú triedy so svojimi učiteľmi. Je stanovená hodina pre určitý predmet. Tak aj v Cirkvi je prospešný poriadok v modlitbách a iných prostriedkoch, ktoré nás vedú k cieľu.
V čase, keď začal modlitbový zápas som uvažovala, ako duchovne prispieť babičkám, ktoré mám na starosti ako opatrovateľka. Niektoré z nich sa už takmer prestali modliť. Povedala som im o modlitbovom zápase, oni sa nadchli a začali sa modliť. Vznikli tri modlitbové spoločenstvá a všetky sa vytrvalo s radosťou modlia.
opatrovateľka, 25 rokov
