RIEŠENÍM JE POKÁNIE

Jedno poobedie sme šli s manželom a deťmi do prírody opekať špekačky. Deti sa najedli a šli sa hrať. Naraz začala dcérka veľmi plakať. Bežala som za ňou a syn zatiaľ prišiel k manželovi. Kým som malú upokojovala, manžel hrešil syna, že ju udrel naschvál a dal mu za to riadne zaucho. Keď sa malá upokojila, volala syna ďalej sa hrať, ale on nechcel. Manžel ho ďalej hrešil. Nevydržala som a začala som ho brániť, že to určite neurobil naschvál, a že sa to pri hre stáva…atď. Vznikla medzi nami hádka. Tak sme sa zbalili a šli domov. Manžel bol tak nahnevaný, že som sa pred deťmi postavila proti nemu a zhodila jeho autoritu, že sa prezliekol a odišiel preč. A tak som zostala doma s deťmi sama. A teraz, čo robiť? To už nenapravím slovami… Vedela som, že manželova reakcia na syna bola unáhlená, no na druhej strane som chápala, že chce byť spravodlivý a deti dobre vychovať.

Uvedomila som si, že túto situáciu môže vyriešiť jedine Pán. A tak som povedala deťom, nech sa zabavia, že sa idem modliť. Modlila som sa kontemplatívnu modlitbu „Kristova smrť a vzkriesenie” Pri modlitbe mi prišlo neskutočne ľúto, ako som konala, veď som sa na Pána mala obrátiť už tam v prírode, keď manžel trestal syna a prosiť Ho o svetlo, čo mám v tejto situácii robiť ja. Ľutovala som svoje hriechy a prosila o vyriešenie problému, ktorý vznikol, aby Boh dal do srdca manžela pokoj. Keď som sa domodlila, šla som za synom a povedala mu, že keď príde ocko, aby sa ospravedlnil a povedal mu, že nechcel sestričke ublížiť. Syn mi odpovedal: „Mami, choď sa pozrieť na ockov počítač.” Bol tam odkaz: „Ocko, veľmi ma mrzí, že ste sa kvôli mne s maminkou znovu pohádali. Mám ťa rád, aj keď si ma zbil.” Veľmi ma to dojalo, slzy sa mi tisli do očí, pretože som za tým vnímala Božie pôsobenie, lebo tak krásne slová by som od neho nikdy nečakala, a teraz o to viac, že bol potrestaný skutočne nespravodlivo. Ja som potom tiež napísala ospravedlňujúcu SMS-ku manželovi, a že ho čakáme na svätú hodinku, aby sme sa mohli spolu modliť. Prišiel domov pred ôsmou hodinou. Len som tak nakúkala, či odkaz od syna nájde. Našiel. O ôsmej sme sa išli modliť. Na sv. hodiny robíme vždy pokánie, ale potichu – je to také spytovanie svedomia po celom dni. No tentokrát som vyznala svoj hriech nahlas a prosila Pána Ježiša o odpustenie. Potom sa pridal aj syn. A napokon aj manžel. Dokonca sa synovi ospravedlnil. Ďakovala som z celého srdca Pánovi Ježišovi, že to takto skutočne zázračne vyriešil. Áno, jedine cez modlitbu a pokánie (namiesto hnevu, nadávok a sebaľútosti), môže Ježiš konať a utíšiť aj takúto búrku. Ďakujem Duchu Svätému, že mi pripomenul, čo mám robiť, a dal mi aj svetlo a silu k pokániu. I to, čo nasledovalo potom, bolo Jeho dielo. Ďakujem.

Monika