PRAVDIVÉ POKÁNIE VYŽENIE AJ DUCHA STRAŠNEJ NENÁVISTI
Môj manžel, moja mama i starší syn sa obrátili a prijali Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána, pretože predtým boli len formálnymi kresťanmi. Len mladší syn v našej rodine nezdieľal s nami naše šťastie, ktoré sme našli v Bohu. Bol celkom pod vplyvom ducha sveta a televízora. Jedného večera mi zavolal. Netrvalo dlho a dostali sme sa k téme, v ktorej sa, žiaľ, otvoril klamu a nebol schopný počuť pravdu. Plný nenávisti začal kričať .Nedalo sa mu nič povedať, ja som to nevydržala a preto som už ďalej nepočúvala a zložila telefón.
V srdci som mala nesmiernu bolesť nad svojim synom. Uvedomila som si realitu, že ak by v takejto strašnej nenávisti zomrel, bude naveky zatratený. Nemohla som na nič iné myslieť, nič robiť. Tá bolesť ma zrazila na kolená. Tu už nepomôže nič, len sa kajať. Veľmi intenzívne mi prichádzalo na myseľ jediné slovo: „Hlboké pokánie!!“ – len to dokáže vyhnať ducha strašnej nenávisti. Hneď sme si s manželom a mamou kľakli a ja som začala robiť pokánie z toho, kde som zlyhala ako dcéra, matka, manželka… Duch úprimného pokánia sa prelial i na manžela a mamu a tak sme sa spoločne hlasno kajali celú svätú hodinu (od 20.00- do 21.00 hod.).
Krátko po požehnaní znovu zavolal môj mladší syn, ale tentoraz manželovi (myslel si, že by som už telefón nevzala) a veľmi sa ospravedlňoval za ten svoj telefonát. Povedal, že bol oklamaný a do telefónu plakal. Nechápali sme, čo sa stalo, ako mohol tak rýchlo zmeniť svoj názor, veď celé mesiace si tvrdo stál na svojom a nepomáhalo nijaké vysvetľovanie, nijaké dôkazy. Potom sme si uvedomili, že Boh dostal skrze pravdivé pokánie priestor v našej rodine a vyhnal zo srdca nášho syna démona nenávisti. To, čo sme nedokázali my svojimi slovami, urobil Boh za jednu hodinu, kedy sme robili pokánie.
Neskôr mi môj starší syn rozprával, že práve v tom čase svätej hodiny navštívil môjho mladšieho syna a vysvetľoval mu, ako to v skutočnosti je, ako sa manipuluje skrze masmédia. Spočiatku to nebolo ľahké, lebo mladší nechcel počúvať, ale potom akoby Boh vylial svojho Ducha, otvorili sa mu oči a sám začal vnímať mnohé veci a vypytovať sa, aká je pravda a nakoniec uznal, že bol oklamaný.
Bohu vďaka za toto Jeho víťazstvo i za milosť pokánia, ktorú nám Pán dal. Pochopila som, akým pokladom je pokánie a akú veľkú milosť som dostala, že viem, čo mám v takej bolestnej situácii, v takej totálnej bezmocnosti robiť. Mnohé matky sú v depresiách a beznádeji, strácajú svoje deti, rozbíjajú sa rodiny. Boh mi daroval už nejednu skúsenosť, že kľúčom k Jeho požehnaniu je pokánie. Viem, že boj za mladšieho syna ešte nie je úplne vyhraný, ale Boh urobil v jeho duši veľkú zmenu a znovu potvrdil, že On je všemohúci a verný svojmu slovu: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ (Sk 16,31)
Hana
