MODLIME SA JEDEN ZA DRUHÉHO
Na sv. omši sedel neďaleko mňa nejaký študent. Bolo na ňom vidno, že má v srdci nepokoj, a že prežíva nejaký vnútorný boj. Sama viem, aké to je, keď človeka niečo trápi (zvlášť vo svedomí). Už mnohokrát som ale zažila, že keď som v pokání prišla za Pánom Ježišom, všetka búrka v mojom srdci utíchla a prišiel pokoj, ktorý svet dať nemôže. Vnímala som, že ten študent potrebuje ísť na spoveď, tak som ja začala za neho modliť: „Pane daj mu milosť, aby Ti mohol vyznať svoju biedu!“ Aj Božie slovom ma k tomu vyzývalo: „Modlite sa jeden za druhého…“ (Jak 5, 16)
Obetovala som za neho sv. omšu, aj sv. Prijímanie. A keď som sa vrátila na miesto, ešte stále tam sedel a nevládal ísť na sv. spoveď. Znova som za neho poprosila Pána. Kňaz spovedal celú sv. omšu a on sa ani nepohol. Prišiel záver sv. omše a keď som odchádzala domov, otvorili sa dvere na spovednici a vyšiel z nich ten študent, ale už bol celkom iný, akoby z neho spadlo bremeno. Poďakovala som Pánu Ježišovi, že On nás volá k sebe práve takých unavených, sklamaných, keď sme padli: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11, 28) On je verný svojmu slovu.
Zdenka
