ČO MI POMOHLO NA MODLITBE

Keď som šla na modlitbové stretnutie, moja nevesta si robila starosti, ako to zvládnem. Túžila som byť na modlitbách s Pánom, načerpať u Neho svetlo a silu do ďalších dní a povinností, tak som šla. Neveste som povedala, že som v Božích rukách.

Pre silné bolesti všetkých kĺbov a chrbtice mi bolo ťažko vstať, kľaknúť si, pozdvihnúť ruky k modlitbe… Snažila som sa, aby to na mne nebolo vidno, aby si o mňa druhí nerobili starosti. Modlili sme sa za záchranu slovenského národa. V týchto ťažkých chvíľach mi pomáhala myšlienka ,,že v lete som bola ochotná aj napriek silným bolestiam s láskou pestovať aj kolenačky v záhrade mrkvičku a zemiačky. A teraz ide o podstatne viac, ako je zelenina v záhrade.“ To ma povzbudilo a ja som svoje bolesti obetovala Pánovi Ježišovi, ktorý pre moju spásu obetoval oveľa viac… Pán mi dodal silu, veď On „klesajúcich posilňuje k vytrvalosti.“ (Sir 17, 20)

Mária R.