PREKVAPENIE NA ŠTEDRÝ DEŇ
Tesne pred Vianocami sme sa museli presťahovať do zahraničia. Dedinka, v ktorej bol náš nový domov bola chudobná. A náš dom bol nedokončený – elektrika a kúrenie fungovali len v dvoch miestnostiach. Po živote na Slovensku to bol pre nás skutočný Betlehem. Naše prvé Vianoce boli skromné – stromček sme nemali, pretože do mesta to bolo ďaleko a okolo rástli len listnaté stromy. Mali sme so sebou len tie najnutnejšie veci.
Modlila som sa, aby deti neboli sklamané a aby im Pán Ježiš sám urobil radosť.
Aké bolo moje prekvapenie, keď k nám na Štedrý deň prišli susedia a povedali, že nám z pošty odkazujú, že je tam pre nás zásielka. A že nech prídeme čo najskôr, pretože oni dnes pracujú len doobedu. To bolo pre nás prekvapenie! A ešte väčšie nás čakalo, keď sme ten balík otvorili. Boli tam totiž živé halúzky zo striebornej jedličky od nás zo Slovenska – to by sme v balíku určite nečakali. A bola tam tiež malá figúrka Ježiška. Deti už pripravili miesto na stole, kde dali seno. Plánovali sme tam pri štedrej večeri položiť vianočný obrázok, aby nám pripomínal narodenie nášho Spasiteľa – a tu sme dostali krásnu figúrku. Deti mali radosť aj zo sladkostí, ktoré v balíku boli tiež. Tí, čo nám tento balík poslali nemohli ani tušiť, že nemáme vianočný stromček a čo všetko nám chýba, ale Boh o nás vedel a aj príchod zásielky načasoval presne.
Nikto z nás na tie Vianoce nezabudne, pretože uprostred materiálneho nedostatku sme zažili takú radosť, akú sme dovtedy nepoznali. Celkom inak sme vnímali slová evanjelia, ktoré hovorí o biede, do ktorej Spasiteľ prišiel. A aj to bolo pre nás nové, že sme sa naučili tešiť z vecí, ktoré sme dovtedy brali ako samozrejmosť – z maličkostí.
Bola som šťastná, že nemáme televízor. V ten večer sme všetci sedeli okolo Ježiška a spievali do noci koledy.
Terézia M.
