„JEŽIŠKO, PRÍĎ!“

Na Štedrý deň som bola doma len so svojimi dvoma dcérami. Keď sme pripravovali v kuchyni štedrú večeru, nastalo medzi nimi napätie. Z úplne malej veci vznikla veľká hádka. Snažila som sa ich po dobrom zmieriť. Utíchlo to, ale vnímala som, že je ešte potrebné sa spoločne pomodliť, aby sme tento večer mohli úprimne osláviť Narodenie nášho Spasiteľa a Pána.

Najprv som sa za dcéry pomodlila sama. Po krátkej modlitbe som pokračovala v práci. O chvíľu za mnou prišla staršia dcéra s prosbou, či by sme sa nemohli spolu pomodliť, že je jej ťažko z toho, čo sa stalo. Využila som to a zavolala som aj druhú dcéru. Spolu sme Pána Ježiša nahlas odprosili za svoju pýchu, tvrdohlavosť a presadzovanie svojej vôle.

Potom sme pozdvihli ruky k Bohu a niekoľkokrát volali: „Ježiško, príď!“ (Ty si Boží Syn, Kráľ pokoja…príď do našich sŕdc!)

Obidve dcéry sa rozplakali. Ako ľahko uverili klamu. Obidve boli šťastné, že Pán Ježiš dal všetko do poriadku. Po modlitbe sa už na seba nehnevali, ale mali radosť, že Pán Ježiš prišiel a skrze pokánie sa znovu narodil v ich srdciach.

mama