MODLITBA – ROZHOVOR S BOHOM

Mal som ťažký život – ťažký bol preto, lebo som žil bez Boha. Chcel som hovoriť s Bohom o všetkom, čo ma ťažilo. Ale nikto ma nenaučil modliť sa. Otec bol komunista a mama tiež vyrástla v komunistickej rodine. Raz som to teda skúsil sám: kľakol som si, ako som to videl v TV, zopäl som ruky, ale nevedel som, čo mám robiť ďalej, tak som to nechal tak.

Potom som na povale našiel starú modlitebnú knižku. Veľmi som sa potešil. Každý večer som nahlas čítal modlitby, ktoré v nej boli, ale pravdu povediac, cítil som sa ako pokrytec. Boli to príliš pekné slová a myšlienky a ja som bol taký zlý… Cítil som, že taký, aký som, nemôžem hovoriť so SVÄTÝM BOHOM.

Raz večer, keď na mňa zase doľahla úzkosť, som si kľakol, modlitebnú knižku som položil nabok a začal somsa priznávať pred Bohom k svojim hriechom. Jednoducho som hovoril:„Toto som urobil, aj to a to. Bolo to zlé. Odpusť mi…“ Začal som plakať, ale pokračoval som. Pred očami som mal celý svoj hriešny život. Musel som konečne povedať Bohu o sebe celú pravdu, aby som bol na čistom, že vie, čo som zač… Nečudoval by som sa, keby ma odmietol za to všetko, čo som v živote narobil. Vtedy som ešte nevedel, že v Biblii je napísané: „A toho, kto prichádza ku mne neodoženiem.“(Jn 6, 37)

Asi po hodine ma naraz obklopila Božia prítomnosť. Akoby celá moja izba bola naplnená Bohom. Nikdy som nič podobné nezažil. Ubehla ďalšia hodina a ja som len sedel a prežíval Božiu blízkosť. Už som nemal čo povedať. Vedel som, že On vie o mne všetko – aj to najtajnejšie a …neodmieta ma. Bola to noc, keď som sa stretol so živým Bohom.

Boh ma prijal a viedol ďalej. Daroval mi spoločenstvo, začal som čítať Bibliu, modliť sa, pristúpil som k sviatostiam…

Z tej noci mi ostala ešte jedna vec: každú modlitbu sa snažím začínať tým, že najprv poviem Bohu pravdu o sebe a potom mám skrze Krv Baránka prístup k Svätému Bohu. V Biblii je napísané: „Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul! Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje.” (Iz 59, 1-2) Pochopil som, že pokánie odstraňuje túto priehradu.

A tiež že modlitba je ROZHOVOR S BOHOM.