„JEŽIŠ JE VPRAVDE PRAVDA“
Bola som spolu s manželom v zahraničí. Vo voľnom čase sme si robili exkurziu po miestnych pamätihodnostiach. Šoféra a sprievodcu nám robil jeden arab, ktorý si takým spôsobom zarábal. Dorozumievali sme sa anglicky. Reč pravdaže zašla aj na náboženskú tému. Odkedy som sa obrátila, mala som v srdci túžbu svedčiť o tom, kto je Pán Ježiš – môj Spasiteľ, Záchranca a Pán. Preto som nemohla mlčať. Spomenutý arab však moje slová s chladom odbil. Vedela som, že čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu. A preto som sa v duchu začala modliť a prosiť Ducha Svätého o pomoc. V Skutkoch apoštolských je opísané ako v deň Letníc zostúpil Duch Svätý a apoštol Peter zvestoval Pána Ježiša židom, ktorí sa zbehli na hukot z neba, v ich rodných jazykoch. Po svojom obrátení som prežila krst Duchom Svätým, preto som prosila Ducha Svätého, aby mi ako znak Božej moci daroval povedať tomuto Arabovi aspoň jednu vetu o Pánovi Ježišovi po arabsky. O chvíľu som vnímala vo svojej mysli neznáme slová, ktoré som mala vysloviť. S dôverou som ich vyslovila. V tej chvíli arabom silno trhlo a začal kričať. Práve nás viezol po ostrých serpentínach a ja som na chvíľu dostala strach, že havarujeme. Keď sa trochu ukľudnil, spýtala som sa ho po anglicky, či tomu rozumel. Svedčila som mu o moci Ducha Svätého. Jeho odpoveď na to bola „vy ste študovali arabský jazyk“. Povedala som mu, že nie a požiadala som ho, aby mi tie slová preložil do angličtiny: Neochotne vyslovil: „Ježiš je vpravde Pravda.“ Nikdy predtým, ani potom som podobnú skúsenosť nemala. „Duch Boží veje ako chce.“
Neviem, čo je dnes s tým človekom. Ale verím, že Boh sa dotkol Jeho srdca. Mal šancu počuť radostnú zvesť a teraz je to už iba na ňom. Modlila som sa, aby sa rozhodol pre Ježiša.
Tatiana
