KĽÚČOVÝ MOMENT

Hľadal som zmysel života v hinduizme, jehovizme, čítal som časopisy, ktoré propagovali okultizmus, ale to všetko boli falošné cesty. V mojom srdci zostávala tma a prázdnota.

Potom som sa stretol s ľuďmi, ktorí boli kresťanmi a poznali Ježiša. Toto bolo to, čo som hľadal. Začal som čítať Bibliu, kresťanské knihy, modliť sa… Môj život dostal správny smer. Malo to však jeden háčik – bol som nepokrstený.

Raz sme so starými kamarátmi sedeli na cintoríne na lavičke – podľa starého zvyku na operadle a nohy sme mali tam, kde sa zvyčajne sedí. Bol tam kľud, preto sme tam chodili. Pozorovali sme západ slnka a filozofovali nad životom.

Potom niekto nadhodil tému o Bohu a došli sme k tomu, že by bolo dobré dať sa pokrstiť. „Raz to urobíme…“ bol náš spoločný záver. A potom naraz v jednej sekunde som vedel: Ak pre to neurobím niečo teraz hneď, tak to nebude nikdy. Teraz je ten kľúčový moment, ak ho premárnim, môj život dostane iný smer (som slabý a ľahko sa nechám strhnúť) a už sa to nebude dať vrátiť späť.

Povedal som to kamarátom a okamžite sme bežali do dediny do kostola. Farára sme požiadali o krst. Predpokladali sme, že hneď, alebo najneskôr o dva dni – v nedeľu nás pokrstí. Povedal nám však, že najskôr musíme byť v kresťanskej viere vyučení a až potom nás môže pokrstiť. A tak sme sa stali katechumenmi. Vykročili sme tým správným smerom.

Odvtedy prešlo takmer 20 rokov. Ďakujem Bohu za milosť, že v ten kľúčový moment som sa rozhodol správne. Určite to bolo i vďaka modlitbám bratov a sestier v Kristu.

Rozhodnutie sa pre Ježiša – bolo to najlepšie, čo som vo svojom životom mohol urobiť. Nikdy som to neľutoval.

J.