BOH MA POČUL
Vyrastal som v ateistickej rodine. V 15 rokoch nastala u mňa životná kríza. Hádal som sa „s celým svetom”, o učenie som nemal zájem, doma to bolo zlé. Nik mi nerozumel. Život sa mi zdal nezmyselný. Chcel som z toho všetkého ujsť, preto som začal rozmýšľať o samovražde ako o východisku z mojej situácie.
Raz sme sa boli s kamarátom prejsť a zatúlali sme sa na cintorín. Všimol som si 3 hroby, ktoré boli na samom konci akési osamotené. Spýtal som sa kamaráta, ktorý chodil do kostola, či nevie, čo to znamená. Povedal mi, že sú to hroby tých, ktorí spáchali samovraždu, a že sú oddelene ako výstraha živým, lebo je otázne, či títo ľudia budú v nebi…
Rozmýšľal som o tom: nechcel by som sa dostať do pekla, ak by predsa len existovalo. A hoci som potom i ďalej istým spôsobom hazardoval so svojím životom, predsa len mi bol brzdou pred rozhodným skutkom dosiaľ nepoznaný strach z pekla. Keď som bol potom v tiesni, bál som sa niečo si urobiť, ale plakal som a kričal k Bohu:„Bože, ak si, vezmi si ma k sebe, lebo mne je ťažko žiť!”
Keď si Tobi a Sára vo svojich ťažkých životných situáciách prosili u Boha smrť, bol poslaný archanjel Rafael, aby im pomohol. Mne Boh poslal až niekoľkých „anjelov”. Boli to ľudia, ktorí mi pomohli spoznať môjho Spasiteľa. Môj život dostal zmysel a cieľ. Modlím sa, aby som ten cieľ už nikdy nestratil spred očí. Ďakujem Bohu, že nedovolil, aby som zahynul, keď som Ho ešte nepoznal.
brat z MZ
