Zmierenie

20 rokov sme sa s bratrancovou manželkou nerozprávali. Keď som sa obrátila, trápilo ma to a nie raz som to chcela napraviť, ale nevedela som, ako začať. Keď sa to dozvedela dcéra, povzbudila ma, aby som urobila krok viery a šla za našou príbuznou. Dcére som povedala: „Ale ja neviem, čo jej mám povedať, ako nadviazať rozhovor…“ Odpovedala: „Ty len choď a o ostatné sa postará Pán Ježiš. Ja sa budem za teba modliť.“

Asi o 2 týždne som šla cez našu dedinu a videla som bratrancovu manželku s niekým sa rozprávať. Hrklo vo mne: tak je to tu. Vykročila som smerom k nej, ale ešte stále v neistote, že neviem, čo jej mám povedať. Keď som bolo asi 2 m pred ňou, naraz sa na mňa celá usmiata pozrela a zvolala: „Ide moja drahá príbuzná!“ Ľady sa prelomili, zasmiala som sa a srdečne sme sa porozprávali. Nakoniec sme povedali: „Čo sme si, to sme si. Je to preč!“

Ďakujem Bohu, že mi pomohol. Ja som urobila jeden krôčik k zmiereniu a Pán Ježiš sa o všetko ostatné postaral.

Anna