„JEŽIŠU, ZASTAV TO AUTO!!!“
V pôstnom období pred Veľkou nocou sme mávali každý piatok v kaplnke krížovú cestu, modlitby a po nich bývala kázeň na nejakú tému napr. o pekle, o nebi, pokání a pod. Veľmi som sa na to tešila. Dohodla som sa so známymi, že ma vezmú autom, len sme to neupresnili, kde ich budem čakať – či pri garážach alebo na zastávke. Tie dva miesta boli od seba dosť ďaleko. Nakoniec som čakala pri garážach, ale keď som auto zazrela v diaľke pri zastávke, pochopila som, že sa stala chyba. Nevideli ma tam čakať, preto pokračovali v ceste a nezastavovali. Srdce mi začalo biť od ľútosti, pretože som veľmi túžila ísť na tie modlitby. Vo vnútri som volala: „Ježišu, zastav to auto!!!“ Naraz začalo vzďaľujúce sa auto spomaľovať a potom zastavilo. Šofér si musel ísť utrieť predné sklo. Ja som utekala k nemu a v duchu som chválila Pána, že to auto zastavil a nenechal ma tam. S radosťou som svedčila známym, čo sa práve stalo.
Janka
