DÔVEROVALA PÁNOVI

V pondelok som mala mať praktickú aj teoretickú skúšku zo zdravovedy. Aj keď som sa snažila poctivo učiť počas celého roka, bolo potrebné si otázky prejsť a pripraviť si odpovede. Času bolo málo, a navyše práve v sobotu sme mali ísť na Pochod za ochranu rodiny do Bratislavy. Rozmýšľala som, že ak nepôjdem, budem sa môcť celú sobotu učiť. Ale pochod bol dôležitejší, a tak som si povedala, že sa budem učiť v autobuse. Nemohla som sa však vôbec sústrediť, lebo tam bol hluk. Myslela som, že sa to teda doučím v noci z nedele na pondelok. Dokonca aj modlitbovú stráž, ktorú mávam od 3. do 4. hodiny ráno, sa ponúkla zobrať za mňa moja dcéra. Učila som sa, ale keď sa blížila tretia hodina ráno, naraz som si spomenula na slová Pána Ježiša: „To ste ani hodinu nevydržali so mnou bdieť?“ – a bolo rozhodnuté – šla som sa modliť.

Keď som si potom na skúške ťahala otázky, s dôverou som sa obrátila na Pána Ježiša slovami: „Pane, bojovala som za Tvoje zákony – na pochode i na modlitbe, tak teraz Ty, prosím, bojuj za mňa! Ježišu, dôverujem Ti!“ A VYTIAHLA SOM SI OTÁZKY, KTORÉ SOM VEDELA NAJLEPŠIE. Aj keď som skúšku urobila na výbornú, viac som sa tešila z toho, že mi Pán Ježiš pomohol. Je dôležité, ako sa človek rozhodne. Ja som sa presvedčila, že ak sa rozhodnem úplne dôverovať Pánovi, tak sa nemám čoho báť.

Janka