AJ V MALÝCH SVEDECTVÁCH CÍTIME BOŽÍ DOTYK
Môj starší syn sa nám ešte donedávna veľmi odcudzoval a ubližoval nám, zvlášť keď sme sa modlili. Ale postupne sa to menilo. O to viac ma potešil jeden jeho telefonát. Je totiž vášnivý rybár. Každú voľnú chvíľú strávi pri vode. Jeden deň mi zatelefonoval a s radostným hlasom povedal: „Mami, predstav si, čo sa mi dnes stalo! Skoro ráno som chodil po brehu jazera a uvažoval som: «Pane Bože, vari som naozaj taký zlý, že mi nedopraješ ani jednu rybu? Neviem sa síce modliť ako môj brat, ale viem, že si tu. Tak Ťa prosím – aspoň o jeden záber.»
A naraz akoby zaburácal vietor nad hladinou a ja som mal na udici veľkého kapra. Kamaráti mi ho chceli pomôcť vytiahnuť, ale odtrhol sa. Povedal som im, že som sa práve modlil, tak sa všetci rybári začali prežehnávať, aby aj oni niečo chytili. No ja som im povedal, že sa nestačí prežehnávať, treba aj veriť… Hoci sa kapor odtrhol, vedel som, že – Boh ma vypočul.”
Pane, vďaka Ti, že sa dávaš spoznávať každému aj môjmu synovi Jozefovi. Vďaka Ti, že odpovedáš na naše prosby a modlitby. Vďaka Ti, Pane Ježišu.
Mária
