JEŽIŠ JU ZACHRÁNIL
Moja nevlastná sestra bola narkomankou. Ja som šla do kláštora. Často som sa za ňu modlievala, aby Pán Ježiš vstúpil aj do jej života ako Spasiteľ a Pán. Prešlo niekoľko rokov. Za ten čas veľmi schudla, hlas mala zničený fajčením a bola veľmi utrápená. Hladovala, pretože všetko, čo mala, dala za drogy. Keď sme sa stretli, plakala. Opýtala som sa jej, ako sa má a na jej zdravie. Povedala mi, že nemá žiadne zdravie, že je jej zle a chystá sa zomrieť. Potom mi ukázala rany po ihlách na svojich nohách. Boli niekoľko centimetrov veľké, otvorené až do živého mäsa a koža okolo nich mokvala. Nohavice jej na viacerých miestach prischli do rán. Bolo strašné sa na to už len pozerať. Nebola schopná nič počúvať, len mi dookola opakovala, že zomrie. Vnímala som, že tu pomôže jedine Božia milosť, a tá môže preniknúť do jej srdca len skrze pokánie. Tak som sa jej spýtala, či by sa nechcela vyspovedať. Na moje veľké prekvapenie – súhlasila.
Zavolala som kňaza a my sestry (bolo nás 10) sme sa za ňu na kolenách modlili v kaplnke. Po spovedi vošiel otec spolu s ňou do kaplnky. Ona sama si nemohla kľaknúť pred Eucharistickým Pánom Ježišom kvôli ranám na nohách, ale veľmi chcela, tak sme jej pomohli. Otec sa chvíľu modlil a potom jej 3x hlasno položil otázku: „Zriekaš sa ducha narkománie?“ A ona 3x hlasno odpovedala: „Áno!“
Bolo až očividné, že v nej nastala veľmi veľká zmena. Chvíľu sa modlila a na tvári mala hlboký pokoj.
Keď sa vrátila domov, prichádzali za ňou jej niekdajší kumpáni, ale ona s nimi už nechcela nič mať. Onedlho potom prišla polícia a urobila u nej domovú prehliadku. Našli drogy, ktoré jej však sami podhodili, len aby ju mohli dať do väzenia a zobrať jej byt. I medzi políciou totiž boli jej „bývali spolupracovníci“. Postarali sa o jej odsúdenie…v tomto prípade nespravodlivé. Ale Božie cesty a Božie zámery sú iné než naše (por. Iz 55, 8-9). A Božie slovo hovorí, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré” (Rim 8, 28).
Keď som sa dozvedela, že je vo väzení, šla som ju navštíviť a povzbudiť, aby sa nezlomila, ale dôverovala Bohu. Keď som vstúpila do miestnosti, prvé, čo mi napadlo, bolo: to asi nie je ona. Pribrala, bola veselá a povedala mi: „Všetko som nechala, som šťastná. Každý deň si čítam Bibliu a modlím sa. Rany už nemám…”
Pán Ježiš vstúpil aj do jej života ako Spasiteľ a Pán. Chvála Bohu!
rehoľná sestra, Ukrajina
