Alkoholik.
Už od detstva som mala strach z alkoholikov a opilcov. Spomínam si, že keď k nám prišiel mäsiar na zabíjačku a opil sa, vždy som utiekla, aby som ho nemusela vidieť, a triasla som sa dovtedy, kým neodišiel. Preto keď som sa vydala a zistila, že manželov príbuzný je otrok alkoholu a my budeme bývať v blízkom susedstve, spomenula som si práve na pocity a strachy z detstva. Náš vzťah s tým príbuzným bol dobrý. V triezvom stave bol vždy ochotný pomôcť a nikdy som necítila z jeho strany žiadne nepriateľstvo ani nič podobné. Raz za čas vyrazil do krčmy, vracal sa v noci a zmenil sa na vulgárneho chlapa, ktorý všetkých okolo seba odpudzoval. Snažila som sa žiť úprimne podľa viery a aj napriek tomu mi ani nenapadlo, že niečo nie je v poriadku, keď často cítim k svojmu príbuznému až nenávisť.
Až kým mi Pán neukázal, že niečo určite v poriadku nie je. Čakali sme druhé dieťa a raz v noci som počula nejaké volanie. Bola som doma sama, manžel bol na služobnej ceste, v postieľke spalo jednoročné dieťa – boli dve hodiny v noci. Išla som k oknu a videla v našej záhradke ležať a stenať úplne opitého nášho príbuzného. Okamžite som pribuchla okno a išla spať. Snažila som sa umlčať svoje svedomie, ktoré namietalo, aby som aspoň zavolala susedov. Ale aj túto možnosť som odmietla a priala som mu to. Asi po polhodine stenanie utíchlo a vo mne sa ozval strach, má slabé srdce, čo ak zomrie, čo ak sa zadusí? Znova som podišla k oknu a s tlčúcim srdcom som sa pozrela do záhradky. Nebol tam. Asi sa niekde odkotúľal. Do rána som nespala a modlila som sa, aby nezomrel, to by som na svedomí mať nechcela . Ráno, totálne unavená a vyčerpaná, uvidela som príbuzného. Želal mi dobré ráno. Najskôr som si vydýchla, že nezomrel, a potom som dostala zlosť, že kvôli nemu som sa nevyspala. Znova som sa utvrdila vo svojej mienke o ňom. Ale svedomie ma hrýzlo a tak som sa s tým zverila kňazovi vo sviatosti zmierenia. Ani to však nepomohlo a moje vnútorné nepriateľstvo voči tomuto človeku trvalo ešte niekoľko rokov. Raz sa vrátil z nejakého zájazdu, priniesol nám pár maličkostí a mne okrem iného dal prečítať nejaký letáčik a povedal. „Aj ja mám nádej.“ A v očiach sa mu objavili slzy. Vzala som letáčik a čítala veľký nápis: Nádej aj pre alkoholikov. Nasledovalo pútavé svedectvo ženy, ktorá bola 20 rokov závislá od alkohole. Prešla tŕnistou cestou, keď prežívala peklo na zemi a vďaka modlitbám svojej dcéry a manžela, vďaka ich milujúcemu prístupu k nej a veľkej pomoci Božej sa z toho otroctva dostala. Bolo to naozaj veľmi úprimné a silné svedectvo a ja som konečne začula hlas Boží, ktorý ma usvedčoval: Čo si robila počas celých šiestich rokov? Tvoje srdce bolo plné odsudzovania, krivdy, niekedy až nenávisti k tomuto človeku. Zakladala si si na tom, ako si dobre žiješ, kým tento ožran nestojí za nič. Bola si plná odporu, tak teraz už konečne spoznávaš, že ja, Boh, tohoto človeka milujem rovnako, ako teba. Môj syn aj za neho položil svoj život. Zrazu mi bolo všetko jasné. Začala som sa úprimne modliť za jeho vnútorné uzdravenie. A začal sa meniť aj môj vzťah k nemu. Verím, že Pán moje modlitby vyslyší. Neviem, ako to urobí, ale viem, že to dokáže. A rovnako dnes viem, že keď sa človek cíti byť milovaný a prijímaný, je veľmi silný a odhodlaný bojovať aj sám so sebou.
(Helena)
