Ježiš a spoločenstvo mojou novou nádejou
Bola som katolíčkou len na papieri a tým to haslo. No pred niekoľkými rokmi bol u nás úžasný p. kaplán, ktorý mi navrhol, aby som prišla na mládežnícke stretko. Najprv som nechcela, bála som sa a hanbila. Určite si to viete predstaviť, prísť k mladým, ktorých vôbec nepoznáte. Som telesne postihnutá a tak som na tom bola zle aj duševne. Mala som komplexy. Ale všetci ma prijali láskavo, ako dávnu priateľku a hlavne, prijali ma ako rovnocennú. Tak ako tam, som to dovtedy nezažila. Pozvali ma na ďalšie stretko. Išla som rada. Začala sa nová etapa v mojom živote – spoznávala som Pána Ježiša úplne nanovo. Obracala som sa. Moji bratia a sestry mi pomohli zmieriť sa s mojím stavom. Najviac mi však pomohli ich modlitby. Dali mi pochopenie, priateľstvo, ale najmä Ježiša, jeho lásku a odpustenie. Teraz ďakujem Ježišovi, že mi poslal do cesty týchto priateľov. Spoznala som, že i keď mám rôzne krízy, keď si myslím, že je všetko zbytočné a chcem so všetkým skončiť, keď si myslím, že ma nikto nemá rád, že vôbec nikomu na mne nezáleží, môžem povedať: „Nie, stop, je tu Ježiš so svojou Nebeskou Matkou a oni ma nikdy neopustia!“ Vtedy som Ježišovi najbližšie, nesie ma na svojich rukách. Vtedy viem, že sa nesmiem vzdať modlitby, pretože je to to, čo mi dáva vydržať. Vtedy viem, že nesmiem strácať vieru a nádej, lebo Ježiš nás všetkých miluje v každý čas a čaká na nás.
Preto poďme spolu za ním… Ježiš je náš Pán.
Maja
