Skús to aj Ty!
Moja modlitbová stráž trvá od 23 do 24 hodiny. Veľmi ťažko je mi vstať, vytrvať a bojovať, aby som nezaspala. Ale v minulom mesiaci sa mi obzvlášť dobre modlilo. Našla som si modlitebný model v MZ č. 2: Skrze Neho – S Ním – V Ňom. Veľmi mi to pomohlo. Hodinu som mala zrazu rozdelenú na tri tretiny, v ktorých som prosila. A aj každá tretina bola rozdelená po 5 minút, a to ma burcovalo: Iba 5 minút, ja nesmiem byť mimo! Teraz je čas stáť pred Pánom Ježišom! Teraz sa pustiť svojich záujmov a stáť v Božej prítomnosti! Jedna tretina vyzerá asi takto:
1) Kľačala som pred Pánom Ježišom: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a odpustí nám.“ (1Jn 1,9) Vyznávala som svoje hriechy a prosila som Pána Ježiša, aby mi odpustil, aby som nebola prekážkou, aby mohol konať. „Beda vám, farizeji, sami nevchádzate a druhým zabraňujete!“ Mala som iba 5 minút, a preto som sa snažila vyznať všetko, čím som urazila Pána Ježiša. A potom som s dôverou stála v slove: V ňom máme odpustenie hriechov (por. Ef 1,7).
2) Uvedomovala som si svoju bezmocnosť. Stále padám do tých istých hriechov, lebo ten koreň, starý človek, ktorý je v každom z nás musí byť ukrižovaný spolu s Ježišom, a pokorený. S Ježišom som ukrižovaná, bezmocná. On to zobral na seba. Vari neviete, že náš starý človek bol spolu s Ním ukrižovaný? (por. Rim 6,1-6) S Ježišom som ukrižovaná. Využívam čas. Stojím vo viere.
3) V Ježišovi, v Ňom, mám spojenie s Nebeským Otcom a som Božím dieťaťom. Stála som pred Otcom a s dôverou som k nemu volala: „Otče!“ a uvedomovala som si, že volám k Bohu, môjmu Otcovi: „Otče!“ a predkladala som mu náš úmysel: „Otče!“ a Otec ma vypočul.
Cez prestávku, tých 5 minút, aby som nezaspala, spievala som Panne Márii a odovzdávala sa jej. Skrývala som sa do jej srdca, aby som mohla prosiť jej vierou. Niekedy som si zapísala to, čo ma oslovilo a pomáhalo v modlitbe, alebo som si čítala Božie slovo. Vôbec to nebolo ľahké. Bol to boj hlavne so sebou. Zistila som, aká som lenivá, a ako mi je ťažko hneď po prestávke si kľaknúť, alebo upažiť ruky. Musela som bojovať aj s tým, aby som si neskracovala tých 5 minút, či nepredlžovala si prestávku. Inokedy som bojovala s tým, aby som si dokázala pred Ježišom priznať pravdu o sebe. Zistila som, že som veľmi zahľadená do seba. A čo na to hovorí Ježiš? On trpí, je bezmocný vo mne, v Cirkvi, v konkrétnej situácii, pre môj hriech, a to ma tak málo zaujíma.
Ďakujem Pánu Ježišovi, že skrze túto modlitbu mi dáva milosť viac poznať Jeho samého, Jeho lásku a všemohúcnosť a tiež v Jeho svetle poznať pravdu o sebe. On nechce, aby som bola otrokom svojej lenivosti, zahľadenosti do seba. Vedie ma, aby som bola slobodná a patrila Jemu
(D. A.)
