Nové srdce
Pred rokom sa môj zdravotný stav začal náhle zhoršovať. Pocity slabosti, únavy, búšenie srdca a zvýšený tlak ma prinútili navštíviť lekára a ísť na nemocničné vyšetrenie. Vylúčili síce poškodenie srdcového svalu, ale doporučili ma na vyšetrenie ciev do Košíc. Po návrate z nemocnice, kde ma trocha vylepšili infúziami, hoci som bol na liekoch, videlo sa mi, že som zasa fit. No bol to iba klam. Po krátkej fyzickej námahe som ledva „utekal“ do postele. Štyri mesiace, ktoré som čakal na ďalšie vyšetrenie, sa takto ťahali. Vyšetrenie ciev až na SÚSCH v Bratislave mi dopadlo tak, že ma po katetrizácii na druhý deň poslali domov. Stal sa zázrak, bol som uzdravený Božou rukou! Ale tomuto zázraku predsa len niečo predchádzalo. Neviem spočítať to množstvo ľudí, ktorí za mňa prosili Pána Boha. Boli to moji najbližší, známi i mnohí zo spoločenstiev MZ, reholí ale i celkom neznámi ľudia. Už v nemocnici mi bolo udelené pomazanie nemocných, a to mi vlievalo novú silu a nádej. Počas maródky mi ostávalo veľa času na rozhovor s Bohom. Ja sám som túžil, aby Pán urobil zázrak a dal mi nové srdce (čo mi bolo aj v modlitbe prisľúbené), no zakaždým som sa modlil ináč – tak ako to chce Panna Mária – Kráľovná pokoja: Pane, nech sa na mne naplní tvoja svätá vôľa. Keď som si na deň Božieho milosrdenstva vykonal generálnu spoveď, cítil som obrovskú úľavu na duši, ale i väčšiu odovzdanosť Bohu. Postupne mi pribúdali sily a môj zlý stav sa nevracal tak často. Myslím, že vrchol odovzdanosti do Božej vôle bol večer pred vyšetrením v Bratislave, keď som stál s roztiahnutými rukami v okne nemocničnej izby a volal som k Ježišovi, aby mi dal silu prijať všetko, čo pre mňa chystá. Pri tejto modlitbe srdcom som cítil neopísateľný pokoj a ľahkosť, vlastne prítomnosť Boha. Tam som sa Mu skutočne odovzdal plne, bez podmienok a skrytých túžob. A Pán sa na mne oslávil, lebo, kým som v chorobe nevládal tlačiť ani za pol fúrika, v lete som ich tlačil „dva naraz“. Áno, bol som uzdravený, a to naším Pánom, aj keď neviem presne kedy, no cítim, že to bolo v tej modlitbe pri okne, keď som sa Bohu celkom odovzdal a dal svojho ducha do rúk Nebeského Otca. Smutné na tom je len to, že mnohí známi, keď o tom svedčím, to neprijímajú ako zázrak od Boha. Akoby sa stalo niečo iné (nie zázrak), niekde inde (nie pri modlitbe), hoci sú to práve veriaci ľudia! A keď hovorím, že Ježiš je živý práve tak, ako pred 2000 rokmi, akosi neisto pokrčia ramená, že „veď hej“… Ale ja, na väčšiu slávu Boha, vyznávam, že Boh sa ma dotkol a uzdravil ma.
Nakoniec chcem takto poďakovať za modlitby a obety všetkým, čo zdvíhali ruky k Pánovi za moje choré srdce, zvlášť tým, ktorým nemôžem poďakovať osobne. Pánovi chvála za Vás a za nové srdce.
Jozef. 40r.
