pravda a bolesť otvorili moje srdce a spojili MA s Bohom
Za posledné dva mesiace som musela viac telefonovať! Vnímala som, že rodičia, ktorí ma ako študentku živia, nemajú peňazí naviac. Stále som si to nejako ospravedlňovala, ale mala som vždy výčitky, keď som volala a spovedala som sa z toho. Svätú hodinu sa modlievam sama, alebo s mamou. V ten deň prišiel účet za telefón. Otec mlčal, ale asi o 19.45 som chcela zavolať kamarátke. Išlo len o nejakú maličkosť. Keď som odložila telefón, prišiel otec a povedal: „Za posledné dva mesiace sme platili dvojnásobnú sumu za telefón.“ Mlčala som. Vnímala som, že vinníkom som ja, ale tá pravda bolela a automaticky prichádzali sebaľútostivé myšlienky a tiež kritické voči oteckovi. „Čo to je?!“ Počas tej štvrťhodiny, či už som pracovala, alebo robila hocičo iné, bola som v tom. Začala sv. hodina a keď som sa chcela modliť, použila som tú bolesť k tomu, aby som sa cez ňu dostala do Božej prítomnosti. Začala som si teda priznávať svoju vinu a obhajovať otecka, že on má vlastne pravdu a že treba s mojim priestupkom stáť v pravde! Často sa stáva, že sa musím do modlitby nútiť a pripadá mi to akési bezduché a umelé. Ale táto pravda a bolesť otvorili nielen moje srdce, ale ma živo spojili s Bohom. Záverom toho bolo, že som bola ochotná ospravedlniť sa, ale vnímala som, že otec to nechce. On sám sa cítil vinný, i keď mi povedal pravdu. Mala som len kľudne rozprávať a nehrať sa na urazenú! Táto sv. hodina bola skutočne hodinou pravdy!
študentka A. 20 r.
