Boh ťa miluje bez akýchkoľvek podmienok.
Pochádzam z početnej rodiny. Moji rodičia, hoci dobrí, používali pri výchove detí metódu odmien a trestov, takže som dospieval s myšlienkou: „Ak budem dobrý, budú ma mať radi.“ Všetko záviselo od môjho správania. A keďže som sa nesnažil byť vždy dobrý, ustavične som pochyboval o láske druhých ku mne. Ako 12-ročný som vstúpil do malého seminára, kde som študoval strednú školu. Pamätám sa, že tu bolo treba vo všetkom súťažiť: v učení, v pochvale, v správaní. Dosahoval som slabé hodnotenia v správaní a ešte horšie v učení. Predstavení otvorene prejavovali svoju náklonnosť voči tým, ktorí sa dobre správali, a ktorí dostávali dobré známky. Takže podľa toho sa ku ne správali aj ostatní. Po niekoľkých rokoch sa veci zmenili a začal som si známky zlepšovať. Venoval som sa štúdiu Biblie. Aby som ju mohol čítať, naučil som sa grécky a hebrejsky. Išlo tu bezpochyby o kompenzáciu. Túžil som, aby si ma vážili moji predstavení, a aby som mal aj ja také vymoženosti, aké mali tí, čo boli odmenení za dobré výsledky.
Ten, kto rastie preto, aby si vydobyl lásku druhých, žije v neistote, lebo verí, že nič nenaplní jeho očakávania. Ďalej vie, že dostáva kúpenú lásku, a to vždy na základe toho, čo koná a nie preto, čím je. To isté sa stalo s mojím vzťahom k Bohu: Myslel som si, že musím byť dobrý, aby ma On ocenil; ak budem plniť Jeho prikázania, získam si Jeho lásku. Môj život viery bol určitým druhom duchovného obchodovania: snažil som si kúpiť Božiu lásku dobrými skutkami, ale žil som v pekle odsúdenia, keď som zistil, že Mu neviem byť verný. Pripadal som si rovnako ako farizej, ktorý sa robí spravodlivým pred inými, ale v srdci sa cíti odsúdený, lebo nedokáže dokonale zachovávať zákon. Po malom seminári prišiel veľký seminár a kňazské svätenie. V mojom duchovnom živote sa nič nezmenilo. Tento postoj k Bohu ostal.
Ale jedného dňa prišli nejakí ľudia, ktorí sa mi zdali úplne šialení. Hovorili o živom Ježišovi, ktorý sa odrážal na ich tvárach a ich úsmeve. Pre mňa, ktorý som žil pod zákonom, bol vzťah k Bohu formalistický, moje dobré skutky boli zámennou za Božie požehnanie. Tak ako farizej z evanjelia, zachovával som pôst a modlitby obetoval Bohu, aby som získal to, čo mi patrí. Veľmi ťažko som prijal ich svedectvo a sľúbil som, že sa zúčastním evanjelizačného seminára. Po mnohom vzdorovaní, presvedčený len ich radosťou a vierohodnosťou, rozhodol som sa počúvať, čo hovoria a sadol som si do prvého radu. Na konci jedného chválospevu kazateľ vstal a ohlásil, že chce predstaviť štyri najdôležitejšie zákony duchovného života v živote kresťanov. Keďže som na túto tému nikdy nepočul hovoriť tak oduševnene a sugestívne, chcel som si to vypočuť až do konca. A Pán mi otvoril srdce, aby som prijal to posolstvo. Kazateľ sa pozrel na mňa a povedal kategoricky a priamo: „Boh ťa miluje bez akýchkoľvek podmienok.“ Jeho pohľad mi prenikol do duše a jeho vrelé slová boli inšpirované Duchom Svätým. Potom dodal: „Boh ťa miluje, lebo On je dobrý a nie preto, že ty si dobrý. Božia láska si nedáva podmienky. Nemusíš nič robiť, aby ťa On miloval. Existuje len jedna vec, ktorú všemohúci Boh nemôže urobiť – nemôže ťa prestať milovať. Aj od teba žiada len jedno: máš Ho milovať a dovoliť Mu, aby ťa aj On miloval…“ Nemal som viac síl počúvať ďalej jeho poúčanie a nikdy som sa nedozvedel, ktoré sú ďalšie tri zákony duchovného života. Moje srdce bolo prebodnuté mečom Božieho slova. Existuje ktosi, kto ma miluje takého, aký som. Nemusel som si kupovať Božiu lásku, pretože On ma nemôže nemať rád… Táto správa zmenila celý môj život, zanechajúc vo mne hlboké stopy. Od toho dňa prešlo 22 rokov, a ja, nielenže si uchovávam živú spomienku na to, ale bez tohto dňa (3. decembra 1971) by som ani nepochopil svoj život.
Svedectvo kňaza z knihy V ohni lásky Ducha Svätého
