To predsa nemôže byť všetko!
Bola som vzornou katolíčkou, ale cítila som, že to, čo žijem nemôže byť všetko. Súhlasila som s tým, že sa mám denne modliť, odpúšťať, atď., ale nemala som silu to vykonávať. Vo svojom srdci som volala k Bohu: „To predsa nemôže byť všetko! Ak o Tebe, Bože tak píšu a svedčia a majú silu ťa nasledovať tisíce mučeníkov, musí existovať spôsob, ako by som ťa milovala i ja. Urob to so mnou.“
Kľakla som si a so slzami v očiach volala z hĺbky svojho srdca k Bohu. Pamätám si ten okamih akoby to bolo včera. Svietilo slnko priamo do môjho okna, veľmi silno, práve zapadalo. A ja som po prvýkrát stála pred Bohom osobne. Len On a ja. A On sa dotýkal môjho srdca svojou milosťou.
I s apoštolmi to bolo tak. Oni, ktorí s Ježišom žili 3 roky, videli zázraky a Božiu moc, a napriek tomu im to nestačilo. Bol potrebný hlboký duchovný operačný zásah do ich vnútra, aby sa kamenné srdcia celkom otvorili Kristovi a jeho evanjeliu! V deň Kristovho ukrižovania Ho opustili, neobstáli v skúške. Okrem Jána. Keď Ježiš na 40. deň vystupuje do neba pripomína im: „Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ (Lk 24,49). „Ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8). Aj oni potrebovali krst Duchom Svätým. Dostali vnútornú silu a stali sa skutočne Jeho svedkami, ale aj mučeníkmi!
Kristýna
