‚Romolo, ty sa musíš obrátiť…‘
Otec Romolo Falcón, kňaz z Kongregácie misionárov Najsv. Srdca, svedčí o svojom obrátení: Keby ma nebola zasiahla Božia láska svojím milosrdenstvom, ešte aj dnes by som bol jedným z mnohých neveriacich. Preto, bratia, teraz môžem vydať svedectvo o svojom obrátení. Skutočne, Pán môže zmeniť život! Ja ako kňaz som bol Ním premenený. Potreboval som toto druhé obrátenie. Mal som dvadsať rokov a študoval som za inžiniera, keď ma Pán, neviem ako, pozval do kňazského stavu a ja som sa rozhodol nasledovať Ho. Vstúpil som do jednej rehoľnej kongregácie. Poslali ma do Nemecka, kde som mal možnosť počúvať veľmi vzdelaných profesorov teológie. Hovorím Vám to preto, aby som zdôraznil, že príprava a štúdium nestačia na to, aby sa niekto stal dobrým kňazom. Do Peru som sa vrátil roku 1959 naplnený mnohými vedomosťami. Po krátkom čase som ale stratil svoju kňazskú identitu a urobil som zo seba obyčajného rozdávateľa sviatostí a pracovníka farského úradu, ktorý za každý skutok alebo obrad vystavil účet na zaplatenie. Nezbadal som, že sa zo dňa na deň ponáram hlbšie. Došiel som až tam, že som miloval peniaze. Po niekoľkých rokoch som už stratil aj zmysel pre spoločenstvo vo svojej kongregácii. Zmocnila sa ma veľká túžba stať sa ‚niekým‘, váženým. A prečo by som nemohol byť aj biskupom, veď potrebné vzdelanie i schopnosti na to mám?! S týmto silným predsavzatím som sa začal šplhať po rebríku moci. Aká hrozná môže byť moc! Aby som ju získal, treba šliapať po bratoch a považovať ich za čosi menej. A toto som robil, keď som sa snažil šplhať po rebríku cirkevnej hierarchie. O niekoľko rokov som dosiahol významné postavenie v biskupstve, stal som sa rektorom seminára sv. Karola. Biskup bol starší človek a ja som mal v rukách prakticky správu celého biskupstva. Raz, keď som veľmi ublížil istému kňazovi a nechcel som ho pustiť k biskupovi, povedal mi: ‚Monsignore, vy nie ste už ani kresťan!‘ To sa ma dotklo. O nejaký čas som podal výpoveď na rektoráte a vrátil som sa do svojho rehoľného spoločenstva. Cítil som sa stále horšie, a tak som sa rozhodol žiadať nielen exklaustráciu, ale aj súhlas k laickému stavu. Počas čakania na vybavenie mojej žiadosti ma pozval jeden farár na misie. Išiel som. Keď nastal deň misií, bol som vo svojej izbe na fare a prezeral a opakoval som si naučené príhovory plné múdrosti tohto sveta, s celou rečníckou technikou presviedčania, logického vysvetľovania a štylistického dynamizmu. Zrazu niekto zaklopal. Bol to asi osemnásťročný Carlos. Bez okolkov a úvodných slov mi povedal: ‚Romolo, ty sa musíš obrátiť…‘ ,Počúvaj‘, odpovedal som, ‚čo to hovoríš? Ja, kňaz, že sa mám obrátiť?‘ Ten však ešte nástojčivejšie dodal: ‚Romolo, musíš sa obrátiť. Ty nepoznáš Pána Ježiša osobne.‘ ‚To už ako?‘, odpovedal som rázne. ‚Vari si myslíš, že Ho nepoznám?‘ -‚Nie, Romolo, ešte Ho nepoznáš‘, hovorí mi s úplnou istotou. V tej chvíli sa v mojej duši rozpútal ťažký boj. ‚Pane, ak Ťa nepoznám, čo bolo potom s celým mojím životom?‘ Kládol som ďalej nepríjemné otázky Carlosovi, ale on odpovedal na všetko s mimoriadnou jednoduchosťou. Potom mi povedal: ‚Romolo, Boh je tvoj Otec a miluje ťa.‘ – ‚Ty si šialený!‘, povedal som mu zúrivo. ‚Ako si môžeš myslieť, že ja neviem o tom, že Boh je môj Otec a že ma miluje?!‘ – ‚Áno, Romolo, ty vieš, že Boh je tvoj Otec, ale pocítil si to niekedy vo svojom srdci?‘ Skutočne nikdy som nepocítil, že Boh je mojím Otcom a že ma zvláštnym spôsobom miluje. Sadol som si podopierajúc hlavu rukami opretými lakťami o kolená. Carlos sa začal za mňa modliť v jazyku, ktorý som nepoznal, lebo nikdy predtým som nepočul hovoriť v jazykoch. Kým sa modlil, pocítil som v sebe vyliatie Ducha a začal som horko, veľmi horko plakať. Kým som plakal, Pán mi dal vidieť celý môj hriešny život. Ale zároveň som videl Božiu lásku, ktorá mi odpúšťa celé moje vzdorovanie. Hrešiť a necítiť Božiu lásku, to je peklo, ale pocítiť odpustenie od Toho, ktorý nás miluje, to je predsieň neba. Vtom som počul klopanie na dvere. Bol to farár, ktorý mi oznámil: ‚Otče, ľudia už čakajú v kostole.‘ Všetku prípravu som zabudol. Neviem, o čom som ten večer hovoril. Pamätám si len, že som viackrát opakoval: ‚Zhrešil som, ale Pánova láska mi odpustila. Boh môže odpustiť aj vám!‘
Videli ste niekedy kňaza, ako plače pred svojimi veriacimi? V ten večer som plakal. V ten večer, keď som okúsil Božiu lásku, obrátil som sa ja a obrátil sa aj ľud. Prijal som Ducha Svätého, a teraz som svedčil, čo všetko môže urobiť Božia láska. To, čo som nikdy nedokázal urobiť počas toľkých rokov kňazskej služby, a to premeniť srdcia tých, ktorí ma počúvali, to teraz uskutočnila Božia láska. Vrátil som sa do Limy a svojmu predstavenému som oznámil, aby zrušil moju žiadosť, ktorá sa týkala môjho odchodu z kňazstva!
Tento kňaz ako mladík počul hlas, opustil svetskú kariéru a vstúpil dokonca do reholy. Študoval v Nemecku, získal mnoho teologických informácií, ale bohužiaľ, skoro žiadnu formáciu ku svätosti. Skoro po ukončení štúdia prichádza kríza. Kňazský ideál, pokiaľ ešte bol, ustupuje a prázdne miesto je naplnené veľkým pokušením kňaza v pastorácii, a tým sú peniaze. Priznáva: „Došiel som až tam, že som miloval peniaze.“ Pretože v jeho srdci nebola láska k Bohu, pretože ho nikto nenaučil modliť sa v duchu a pravde. Nikto mu neodkryl tajomstvo vnútornej modlitby, ktorá uspokojuje dušu v bolestiach, krízach, s Ježišom opusteným a ukrižovaným, preto sa tak ľahko jeho srdca zmocnilo druhé veľké a zatiaľ skryté pokušenie, a to túžba po moci. Mnohí kňazi to prežívajú a iní prijali tento spôsob myslenia už ako bohoslovci.
O. Romolo hovorí: „Aby som získal moc, bolo treba šliapať po bratoch a pokladať ich za čosi menej. A toto som robil…“ Keď sa mu podarilo, že sa stal rektorom seminára a prakticky ovládal celú diecézu, pretože biskup bol starý a chorý, prichádza Boží zásah skrze kňaza, ktorému ublížil. A teraz prichádza veľký pád z prvého miesta v diecéze na posledné a nielen na posledné, ale on si dáva žiadosť o laicizáciu, odchod z kňazstva. Boh mu dáva novú šancu cez osemnásťročného chlapca, ktorý mu povie: „Romolo, ty sa musíš obrátiť!“ On to nechápe. Svojho času povedal kardinál Tomášek: „Skôr sa obráti 100 prostitútok od hriechu, než by sa obrátil jeden vlažný kňaz ku svätosti!“ Ale otec Romolo sa obrátil. A o tom historickom dni povedal svedectvo: „V ten večer som okúsil Božiu lásku, obrátil som sa ja a obrátil sa aj ľud!“
Svedectvo kňaza prevzaté z knihy E. Tardiffa: V ohni lásky Ducha Svätého, LÚČ 1999
