NIE svetskej zábave – „Áno“ Božej moci
Vytvorili sme evanjelizačný a kultúrny program a v počte 11 ľudí sme 15.12.1999 navštívili väznicu. Chceli sme tam vniesť aspoň trocha vianočnej radosti, pokoja a Pánovo meno, aby sme v predvianočnom období slovom, piesňami, modlitbami aj humornými scénkami, navodili pre našich väzňov atmosféru radosti z narodenia Božieho Syna, Pána Ježiša Krista. Veď náš Pán neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov; navštevoval ich a jedával s nimi. Po programe, ktorý okrem iného obsahoval oslavné piesne chváliace Boha, kresťanskú prózu, pantomímu a katechézu s rozjímaním nad podobenstvom o Márnotratnom synovi, nasledovala modlitba za väzňov. Na evanjelizačnom programe vo väznici sa zúčastnilo asi 50 väzňov. Program sme ukončili chválami a oslavnými piesňami, pričom sme videli na tvárach väzňov radosť. Tlieskali a dokonca so zdvihnutými rukami k nebu chválili s nami Pána večnosti. Po viacerých lícach sa kotúľali slzy. My sme spolu s nimi prežívali radosť z Božej prítomnosti, ktorú bolo naozaj cítiť. A boli sme príjemne prekvapení, keď sme sa počas Vianoc dozvedeli, že veľký počet väzňov, práve z tých, čo boli prítomní na spomínanej akcii, pristúpilo ešte pred Vianocami k sviatosti zmierenia. Pri odchode z väznice nás pedagóg väzňov i dozorcovia pozvali, aby sme znova prišli medzi nich.
Keď sme ešte len vybavovali povolenie tejto akcie vo väznici, riaditeľ väznice mal striktnú požiadavku: žiaden svetský zábavný program, len výlučne duchovný. Toto je jeho skúsenosťou a aj mnohých iných väzenských pracovníkov. Len sila – meč Božieho slova. Vo väznici sme sa dozvedeli, že okrem katolíckych bohoslužieb sa konajú aj evanjelické, že väzňov navštevujú aj baptisti aj jehovisti, ba dokonca, že sa už vyskytli viaceré snahy satanistov o vstup do väzníc, čo im však nebolo umožnené. Práve preto je duchovná služba vo všetkých väzniciach veľmi potrebná.
My sme odišli a boli sme radi, že nám Pán dal milosť zasiať semienka aj do sŕdc väzňov. O ich klíčenie a rast sa už postará On sám. My ich budeme už len zalievať našimi modlitbami, pretože hlavne do väzníc musí prísť obrátenie, aj do väzníc hriechu, do ktorých sme sa zatvorili my sami, a tak sme sa stali dobrovoľnými väzňami.
Nech modlitby boja v modlitbovom zápase za obrátenie a záchranu Slovenska rozbúrajú múry všetkých väzníc, aby sme boli všetci slobodní a zvíťazili s Nepoškvrneným srdcom Panny Márie a vstúpili do kráľovstva Božieho.
Marián M., Ružomberok
