Trpieť? … ale LEN s Kristom!
Hovorí sa, že kto trpí, oslavuje Boha najviac. Ale je nutné upresniť, že iba ten, kto trpí vo viere a s oddanosťou. Veľa ľudí trpí, ale nie v spojení s Ježišom. Často s nenávisťou v srdci a rúhavým postojom voči Bohu. Keď človek vidí nejakú škodu (po záplavách či zemetraseniach…), tak ho to mrzí. Koľko strát je v duchovnej oblasti! Koľko škôd, keď utrpenie nie je využité na Božiu slávu a spásu duší. Nejde o to, mať záľubu v bolesti, ale ide o to, bolesť prijať a využiť ju, keď je už tu. A Boh sa zahanbiť nedá. Dáva nám viac milostí, ako sme schopní očakávať.
Keď som bola malá, veľmi často ma bolelo brucho. Stále som nariekala a mamka ma potešovala. Keď bola pri mne, mala som silu niesť toto utrpenie, keď som zostala sama, nevedela som si dať rady. Po rokoch Boh dopustil na mňa iné telesné utrpenie. Silno ma bolel chrbát, kolená. Nebola to choroba, len slabé väzy a svaly. Chcela som to prijať, ale nemala som sama silu. Zastavila som sa a povedala Ježišovi: „Trpieť? Od Teba to prijímam, Ježišu, ale pod 1 podmienkou, len s Tebou! Sama nie.“ A dodnes ma Ježiš neopustil a moju dušu nikdy nenaplnila horkosť, či beznádej. Ba naopak, zakúsila som uprostred mnohých bolestí veľký vnútorný pokoj a silnú prítomnosť P.Ježiša – naozaj som okúsila, že pravdivé sú Ježišove nepochopiteľné slová a Jeho jarmo je skutočne ľahké a bremeno príjemné! Keď je On s nami.
Lucia, 35 rokov
