NESENÁ MODLITBAMI
Chcem sa poďakovať modlitbovej skupine, ktorá mi pomohla v nedávnom čase v boji za moju švagrinú Danku. Danka mala schizofréniu a vlastne celý vek bola na invalidnom dôchodku. Bola mimoriadne inteligentná a pedantná. Bývala s rodičmi. Prišla som do ich rodiny ako neskúsený človek a veľmi mladý kresťan pochádzajúci z prostredia neveriacich. Návštevy kostola, prítomnosť náboženskej literatúry, modlitby pri stretnutiach cez sviatky – to boli pre mňa dôkazy živého vzťahu k Pánovi Ježišovi. Danka dostala rakovinu. Absolvovala operáciu, obvyklé procedúry. Po šiestich rokoch sa jej zdravotný stav veľmi zhoršil. Lekári už nedávali nádej. Vedela som z kníh i z osobných skúseností, čo dáva živá viera ľuďom v takýchto situáciách. U Danky som však tieto dary nenachádzala. Snažila som sa ju potešiť, povzbudiť. Dávala som všelijaké návrhy, rozprávala príbehy, prosila, naliehala. Všetko bez očividného úspechu. Nevedela som to prijať. Neustále som na ňu myslela s túžbou po obrátení, aby bola Danka spasená, aby sa tešila na stretnutie s Pánom Ježišom. V tejto situácii som sa 20. septembra stretla s jednou priateľkou z modlitbovej skupiny. Porozprávala som jej o svojich problémoch a ona ma vyzvala, aby som sa od zajtra zapojila do modlitbovej stráže. Tak som aj urobila a veľmi naliehavo prosila o Dankino obrátenie a vyslobodenie z telesných útrap. Cítila som (najmä počas sv. hodinky) nesmiernu silu. Bola som nesená modlitbami ostatných. Pripravovala som sa na rozhovory s Dankou. Aké bolo moje prekvapenie, keď žiadny sa už nemusel uskutočniť. Nesená modlitbami 1. októbra ráno naša Danka odišla k svojmu Pánovi, ktorý si ju povolal k sebe! Vďaka Ti, Pane Ježišu! Verím, že si nás vypočul a Danku si si pripravil Ty sám.
Emília, 32 r.
