Kde PSYCHOLÓG NEPOMôžE…
Po troch rokoch skúseností s modlitbovým zápasom musím konštatovať, že som získal zvláštnu skúsenosť, a to veľmi hlbokú. Pochopil som, že v živote nie je nič dôležitejšie, ako naučiť sa správne modliť a v dennom programe si nájsť čas na modlitbu. Doteraz to u mňa stále nebolo možné, až potom, keď prišiel konkrétny program, konkrétna zodpovednosť – moja modlitbová stráž, začal som brať modlitbu vážne, teda nielen ako nejaké bremeno, ale ako niečo, na čo sa teším, čo sa stalo najdôležitejším bodom v mojom živote – skutočným stretnutím s Bohom. Tu Mu dávam konkrétne strachy, obavy, bolesti, do Božieho svetla a tu som prežil veľký pokoj. Nevedel som, že to takto 100% funguje. Keď som splnil základné podmienky, keď som sa zaprel, premohol trocha svoju lenivosť, keď som sa prinútil uvedomiť si Božiu prítomnosť a keď som pred Božím pohľadom odkryl bolesti a chmúry, ktoré ma doslova dusili, zrazu sa rozplynuli ako hmla na slnku. Divím sa, že ešte psychiatri neobjavili túto „kresťanskú terapiu“. Toľko katolíkov študuje psychológiu, chcú radiť ľuďom, mnohí prijímajú nebezpečné techniky z hinduizmu či niečo, čo môže viesť k strate viery, a tu je taká jednoduchá terapia. Bolesti sú premieňané na radosť, dokonca sú akoby palivom pre oheň lásky, ktorý zahrieva a uzdravuje nielen nemocné srdce, ale aj svoje okolie! Uvedoil som si: Bože, takéto poklady máme, a my sme si vykopali rozpukané cisterny, ako volá prorok Jeremiáš. Lenže toto obrátenie sa k falošným zdrojom vedie skutočne k opusteniu živého Boha a k prikloneniu sa k modlám! Ako úžasne sú pravdivé Ježišove slová: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obťažení, u mňa nájdete odpočinok pre svoje duše (por. Mt 11,28). Pane, ďakujem za modlitbový zápas, za dar modlitbovej stráže.
študent VŠ
