JEŽIŠ MA POČUJE

Šla som za hlasom Pána Ježiša, hoc moji rodičia boli proti. Po rokoch som pricestovala spolu so svojou spolusestrou domov. Mali sme veľké tašky. Ocko nás prišiel čakať na stanicu. Vedeli sme, že z jeho strany to vôbec nie je jednoduché. Že je to znak toho, že sa pred Božím rozhodnutím skláňa, že ho prijíma. Robil to tak, akoby samotnému Pánu Ježišovi. Zastavil na parkovisku, no netušil, že zaparkoval na nevhodnom mieste. Keď sme došli k autu, už tam stál policajt a vypisoval pokutu. Povedal: „A viete, že parkujete na zakázanom mieste? Pokuta 500 eur.“ Ocko zostal ako obarený. Nenachádzal slov. A policajt chladnokrvne vypisoval dokument ďalej. Vyzeralo to beznádejné nejako sa ospravedlňovať, hľadať dôvod, že sme nevedeli,… V duchu som sa obrátila na Pána Ježiša: „Pane, Ty vieš, že ocko je neveriaci, no ja ťa prosím, urob zázrak, dotkni sa toho policajta, aby ocko nemusel platiť takú pokutu.“ A začala som v duchu vzývať meno Ježiš. V tej chvíli policajt dopísal, pokrčil papier a povedal: „Aby sa to viackrát neopakovalo, teraz vám to odpustím.“ Tu som pochopila, aké je mocné meno Ježiš! Že On ma v tú chvíľu počuje a koná, mení srdcia ľudí.

Klára